Jednoduchšie účtovníctvo pre podnikateľov či vyššia minimálna mzda v roku 2022. Aj to sú témy, o ktorých sme sa rozprávali s Máriou Januškovou, partnerkou TPA pre daňové poradenstvo. Neobišli sme ani daňový poriadok a index daňovej spoľahlivosti, štátne nájomné bývanie či rôzne formy stravovania, ktoré rozdeľujú zamestnancov aj zamestnávateľov. Odborníčka hovorí o navrhovaných zmenách aj o tom, kedy vstúpia do platnosti a čo prinesú.
NR SR bol predložený poslanecký návrh novely Zákonníka práce, ktorým sa okrem iných mení a dopĺňa aj zákon o dani z príjmov. Čo je cieľom novely?
Cieľom je odstránenie nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, ako aj zjednodušenie administratívy zamestnávateľov pri poskytovaní stravovacích poukážok a finančného príspevku na stravovanie v predstihu na príslušný kalendárny mesiac.
Čo to v praxi znamená?
Od marca 2021 si zamestnanci môžu u svojho zamestnávateľa vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak zamestnávateľ prispieva v týchto prípadoch na stravovanie v rozsahu upravenom v Zákonníku práce, z hľadiska daní a odvodov neexistuje žiadny rozdiel v uvedených formách stravovania.
Ak však zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom formou finančného príspevku nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, táto „nadrámcová“ suma je pre zamestnávateľa daňovo neuznaným nákladom a u zamestnanca je zdanená, naopak pri stravovacích poukážkach je táto suma uznaným daňovým nákladom a u zamestnanca sa nezdaňuje.
Ako to bude s finančným príspevkom na stravovanie?
Týmto predloženým poslaneckým návrhom sa navrhuje zvýšenie finančného príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov až do výšky 100 percent sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní päť až dvanásť hodín bez toho, aby bol finančný príspevok u zamestnávateľa daňovo neuznaným nákladom a u zamestnanca zdanený.
V súčasnosti je maximálna výška tohto príspevku 55 percent. Taktiež sa navrhuje zmena termínu poskytovania stravovacích poukážok alebo finančného príspevku na stravovanie, a to pozadu za mesačné obdobie, najneskôr však do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca rovnako, ako to je pri vyplácaní miezd. Pre objektívnosť považujeme za dôležité rovnako dodať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odporúča vláde vysloviť s týmto návrhom skupiny poslancov nesúhlas.
Zmenami má prejsť aj Daňový poriadok, a to už od januára 2022. O čo konkrétne ide?
Súčasťou tohto predloženého návrhu je najnovšie už aj návrh vyhlášky rezortu financií o konkrétnych kritériách Indexu daňovej spoľahlivosti, na základe ktorých bude finančná správa identifikovať daňové subjekty, ktorým následne poskytne daňové benefity.
Čo patrí medzi tieto kritériá?
Medzi takéto kritériá patria plnenie povinnosti podať daňové priznanie, kontrolný výkaz a súhrnný výkaz v zákonom stanovenej lehote, ďalej splnenie registračnej a oznamovacej povinnosti v zákonom stanovenej lehote a plnenie povinnosti uloženej v rozhodnutí správcu dane.
Patrí sem aj uvedenie dane v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní v správnej výške, uplatnenie nároku vo výške podľa osobitných predpisov a zaplatenie alebo odvedenie dane alebo preddavku na daň v ustanovenej lehote. Dôležité je aj plnenie povinností, za porušenie ktorých sa určuje daň podľa pomôcok alebo sa ukladajú pokuty a plnenie povinností, za porušenie ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie.
V novele sú navrhované aj zmeny, ktoré sa týkajú zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré ukladajú daňovníkom povinnosť oznámiť bankové účty využívané na podnikateľské účely Finančnému riaditeľstvu. Poviete viac?
Daňovníkom by po novom mala pribudnúť povinnosť oznámiť Finančnému riaditeľstvu čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používa na vykonávanie podnikateľskej činnosti podliehajúcej DPH, a tiež každú zmenu resp. zrušenie bankového účtu.
V prípade nadmerného odpočtu by daňový úrad mal vrátiť preplatok dane len na niektorý z oznámených bankových účtov daňovníka. Ak daňovník oznámi bankový účet, ktorý patrí inej osobe, je povinný súčasne oznámiť meno a priezvisko alebo obchodné meno osoby, ktorej tento bankový účet patrí.
Zároveň, osoba, ktorej tento bankový účet patrí, bude spoločne a nerozdielne zodpovedná za daň z dodania tovaru alebo služby uvedenej na faktúre, ak dodávateľ túto daň alebo jej časť neuhradil v lehote splatnosti a protihodnota za toto plnenie alebo jej časť bola zaplatená na tento bankový účet. V prípade, ak daňovník uvedie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje o bankových účtoch, môže mu byť uložená pokuta do výšky 10-tisíc eur.
Do druhého čítania sa koncom júla dostal aj návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania. Čo je jeho cieľom?
Cieľom navrhovaného zákona je vyriešiť problém v oblasti bývania, a to umožnením výstavby štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania.
Aké sú v tejto súvislosti predbežné návrhy a doplnenia zákona o dani z príjmov a zákona o dani z pridanej hodnoty?
Zmeny v daňovej oblasti by sa mali týkať oslobodenia príspevku na štátom podporované bývanie poskytnutého v súlade so Zákonníkom práce zamestnávateľom zamestnancovi od dane z príjmov najviac však v sume 360 eur za kalendárny mesiac.
Tiež sa navrhuje, aby suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov bola u zamestnávateľa daňovým výdavkom (maximálne vo výške 360 eur za kalendárny mesiac). Zaujímavou zmenou je aj navrhované oslobodenie príjmu z vyplatenia (vrátenia) podielových listov od dane v prípade, ak odo dňa ich nadobudnutia uplynulo viac ako 36 mesiacov.
Pre daňovníka, ktorý vykonal výstavbu alebo obstaral presne vymedzený typ budov slúžiacich na štátom podporované nájomné bývanie za určitých podmienok sa zavádza skrátená doba odpisovania 20 rokov. V prípade nedodržania podmienok sa budú budovy odpisovať 40 rokov.
V oblasti dane z pridanej hodnoty sa navrhuje taktiež uplatnenie päťpercentnej sadzby dane pri dodaniach stavby, ktorá je stavbou pre účely podporovaného nájomného bývania. Znížená päťpercentná sadzba dane sa uplatní aj na pozemok, na ktorom stavba stojí, a tiež na obnovu a prestavbu stavieb. Neuplatní sa však na dodanie nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome podporovaného nájomného bývania a budú sa využívať pre obchod a služby.
Kedy by mal byť zákon účinný?
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra tohto roka, avšak je potrebné dodať, že legislatívny proces v tejto súvislosti naďalej prebieha a je možné očakávať oneskorenie účinnosti.
Novela zákona o účtovníctve by mohla zasa zjednodušiť účtovníctvo pre podnikateľov. Ako konkrétne?
Áno, cieľom novely bude umožniť podnikateľským subjektom využívať elektronické účtovníctvo vo väčšej miere. Zároveň je zámerom posilniť transparentnosť informácií pri zverejňovaní účtovných závierok v Registri účtovných závierok.
Ktoré sú hlavné navrhované zmeny?
Medzi hlavné navrhované zmeny patrí zavedenie možnosti skenovať papierový účtovný doklad bez povinnosti použiť zaručenú konverziu. Tento postup bude možné uplatniť aj na účtovné záznamy vyhotovené pred účinnosťou novely.
Umožní sa uchovávať dokumenty v elektronickej podobe priamo vo vlastnom účtovnom systéme podnikateľa. Podnikateľ bude môcť nahradiť vlastnoručný podpis za akúkoľvek elektronickú formu podpisu, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu.
Zavádza sa aj nová povinnosť informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovávania účtovnej dokumentácie pred zánikom bez právneho nástupcu alebo pred samotným skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti.
Účtovné závierky všetkých právnických osôb budú zverejnené vo verejnej časti Registra účtovných závierok, v neverejnej časti by ostali účtovné dokumenty fyzických osôb – podnikateľov a organizačných zložiek zahraničných osôb.
Navrhuje sa, aby všetky účtovné dokumenty boli ukladané do Registra účtovných závierok v elektronickej podobe a ustanovujú sa náležitosti výročnej správy pre neziskové organizácie, ak v hmotnoprávnom predpise, podľa ktorého postupujú, nie je zadefinovaný obsah výročnej správy.
Kedy by tieto zmeny mohli byť realitou?
Účinnosť novely sa navrhuje od 1. januára 2022.
V budúcom roku sa udejú aj ďalšie zmeny, napríklad tie, ktoré sa týkajú minimálnej mzdy. Ako sa zmení?
Minimálna mzda v roku 2022 porastie na 646 eur mesačne. Medziročne sa tak zvýši minimálna mzda o 23 eur. Zamestnávateľ má povinnosť zamestnancom poskytnúť mzdu najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku určeného pre príslušný stupeň náročnosti práce, čo v prípade najvyššieho 6. stupňa môže byť až dvojnásobok, teda 1 226 eur.
Zmenia sa aj príplatky za prácu v noci, cez víkend či vo sviatok?
Výška mzdových zvýhodnení (príplatkov) za prácu počas víkendov, cez sviatok a v noci sa meniť nebude. Platné by mali ostať rovnaké sumy ako platili v roku 2021.
Buďte vždy v obraze s pravidelnými aktualitami z oblasti daní, auditu a účtovníctva. Viac v newslettri TPA. Rozhovor Klausom Krammerom zo spoločnosti TPA na tému investovanie v Rakúsku si zasa môžete vypočuť v podcastovej verzii TREND.sk
- Mária Janušková (43)
- Je partnerkou TPA pre daňové poradenstvo. V oblasti daní a daňového poradenstva pre medzinárodných klientov činných v hotelierstve a turizme, výrobe, obchode a nehnuteľnostiach pôsobí viac ako 20 rokov. V roku 2008 získala licenciu daňového poradcu a je členkou Slovenskej komory daňových poradcov. V roku 2015 získala licenciu medzinárodného daňového práva vo Viedni. Je vedúcou Metodicko-legislatívnej komisie pre daň z príjmov právnických osôb. Publikuje a prednáša na tému vybraných daňových oblastí.
Tento článok vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah považuje za prínosný pre čitateľa.
