Dajte si pozor, čo si želáte. Vyššie úrokové sadzby po dlhšiu dobu sa stávajú veľkým rizikom

Leto sa prakticky ešte neskončilo a svet zažil najteplejší september v histórii. No ekonomika už v predstihu chladne na oboch stranách Atlantiku. V stredu to potvrdili maloobchodné tržby v eurozóne, ktoré sa prepadli najrýchlejším tempom v tomto roku. V Spojených štátoch sa zase spomalil údajne silný trh práce, keď indikátor ADP dosiahol najnižšie úrovne za posledný rok.

V tomto prostredí centrálne banky už týždne držia mantru „vyššie po dlhšiu dobu“. Až doteraz zažívali problém, že dlhodobé výnosy reagovali iba málo na zvyšovanie ich krátkodobých úrokových sadzieb. A tak sa centrálne banky správali ešte agresívnejšie nielen vo svojej rétorike, ale aj samotnej fiškálnej politike – a finančné podmienky utesnili najviac od roku 2007.

Napriek vysokým úrokovým sadzbám vlády po celom svete pokračujú v bezhlavom míňaní. Situácia sa najviac vyhrotila v Spojených štátoch, Francúzsku a Taliansku. Rozpočtové deficity na úrovni štyroch až piatich percent sa stali novou normou, a to práve v čase, keď sa globálna likvidita dostala pod tlak.

Následkom týchto tlakov spolu s likvidáciou špekulatívnych pozícií investorov na dlhopisoch sa stal prudký nárast úrokových sadzieb, ktorý kulminoval v stredu a dosiahol nevídané úrovne. Výnosy na 10-ročných amerických dlhopisoch dosiahli 16-ročné maximá nad 4,8 percentami, tie 30-ročné presiahli 5 percent.

Podobná situácia bola aj inde vo svete, vrátane Európy. Výnosy nemeckých 10-ročných dlhopisov presiahli tri percentá, slovenské sa ukotvili nad štyrmi percentami a talianske atakujú päť percent. Všetky z nich dosiahli najvyššie výnosy za viac ako dekádu, keď v Európe zúrila dlhová kríza.

Najväčším problémom sú talianske dlhopisy. Ekonomika v krajine sa v druhom kvartáli prepadla do mínusu a budúci výhľad ostáva neistý. Pri dlhu na úrovni 140 percent HDP je každé zvýšenie výnosov vládnych dlhopisov problémom. A nielen ich.