Úročenie vkladov vychádza z medzibankových sadzieb. Veľmi zjednodušene, vklady od klientov nebývajú dlhodobo úročené vyššie, než za koľko sa za porovnateľnú menu a splatnosť dajú požičať zdroje na medzibankovom trhu. Odôvodňuje to okrem iného nákladnosť prevádzky systému na poskytovanie služieb spojených s vkladmi (pobočková sieť, náklady súvisiace so spracovaním hotovosti, prevádzkou bankomatovej siete atď.).
Úročenie úverov sa rovnako odráža od sadzieb na medzibankovom trhu (v prípade kratších splatností BRIBOR-u/EURIBOR-u, prípade dlhších splatností spravidla od úrokových swapov). K tej sa tiež pridáva dodatočná zložka, kreditná marža. Ide o cenu, ktorá má kryť náklady spojené s poskytnutím úveru (a sprievodných služieb).
Dôležitou súčasťou týchto nákladov spojených s poskytnutím úveru je na rozdiel od vkladov aj krytie potenciálnych rizík nesplácania úveru, teda rizík spojených s potrebou tvorby opravných položiek na problémové úvery (rezerv na krytie potenciálnych strát). Aj preto je kreditná marža požadovaná od dlžníkov s nižšou mierou bonity nevyhnutne vyššia, než od najbonitnejších klientov.
Navyše platí, že v čase konjunktúry (hospodárskeho rozmachu a poklesu miery nesplácaných úverov) sa zostruje aj súťaž o úverové obchody a aj vďaka nižšej miere defaultov kreditné marže klesajú. Naopak, v prípade zhoršenia hospodárskej situácie dochádza spolu so zvýšením rizika problémových úverov a s nárastom opatrnosti pri poskytovaní nových úverov k rozšíreniu kreditných marží pre všetky kategórie bonity, pre tie horšie viac.
Veľmi zjednodušene, medzibankové úročenie predstavuje "výrobnú cenu" tak pre úvery, ako aj pre vklady. Na rozdiel od priemyselných tovarov (napríklad pri výpredajoch usilujúcich sa o vyprázdnenie skladov bez ohľadu na cenu) však v bankovníctve nemožno (dlhodobo) predávať produkt "pod cenu" (úročiť úvery nižšie či vklady vyššie, než je medzibankové úročenie).
Európska centrálna banka začala v októbri s radikálnym znižovaním svojich základných úrokových sadzieb v reakcii na to, čo Jean-Claude Trichet označil za riziko "vážneho spomalenia" hospodárskeho rastu.
Obdobie podobnej neistoty sprevádza zvýšenie ceny za úverové riziko, kreditnej prirážky (porovnateľná analógia sa dá hľadať v tom, že v lokalite/období, kedy hrozí väčšie riziko tornád je nevyhnutne vyššia aj poistná sadzba za takúto eventualitu).
V prípade úročenia úverov preto v čase poklesu kľúčových sadzieb tento trend kompenzuje zvýšenie prirážky za riziko. To, aby nedošlo k neprimeranému rozšíreniu kreditných prirážok pomáha strážiť, ako v prípade každej ceny, konkurencia na trhu. Najmä v prípade rastu ceny úverového rizika je preto dôležitejšie častejšie sa pýtať a porovnávať konkurenčné ponuky.
Netreba zabúdať, že v čase hospodárskej neistoty napriek poklesu úrokov dochádza aj k sprísneniu úverových podmienok, vyššej obozretnosti pri poskytovaní nových úverov. Ako sa v súčasnosti presviedčajú sporitelia v zámorí, prísnosť podmienok pri poskytovaní úverov nie je samoúčelná a vyššie nároky pri získavaní úverov možno nie sú tak dobrou správou pre dlžníkov, ale sú o to lepším signálom pre vkladateľov.
Aby si firmy/domácnosti udržali v období sprísňovania úverových podmienok prístup k potenciálnym úverových zdrojom, je preto dôležité, aby o to opatrnejšie v neistých časoch strážili svoju bonitu (v prípade domácnosti výšku výdavkov voči príjmom, v prípade firiem produktivitu, efektivitu, výrobu s dostatočnou maržou, napríklad aj racionalizáciou nákladov).
Neisté časy pre hospodárstvo tak znamenajú, že aj domácnosti/firmy, ktoré uvažujú o investícii financovanej z cudzích zdrojov (úverov) musia pokiaľ ide o bežné výdavky uťahovať opasok (paralela s potrebou šetrenia napríklad vo verejných financiách, ktoré sú od cudzích zdrojov na krytie minulých dlhov - verejného dlhu - závislé).
