Americké peňažné podielové fondy ako možná časovaná bomba pre investorov i pre celú ekonomiku? Takto ich videl v polovici októbra denník The Wall Street Journal. Ide pritom o investície dlhodobo vnímané ako veľmi bezpečné. No ich povesť bezpečného prístavu by mohla naštrbiť angažovanosť vo „vrtkavom“ európskom bankovom sektore. Američania majú v peňažných fondoch 2 500 miliárd dolárov, čo je v prepočte približne 1 815 miliárd eur.

Slovenské zlomky

V porovnaní s týmto údajom je objem investícií v slovenských peňažných fondoch – necelých 1,8 miliardy eur – zlomkový. No ide stále o najväčšiu masu peňazí vloženú do fondov. A slovenské peňažné či o niečo rizikovejšie dlhopisové fondy sa od tých amerických výrazne líšia aj skladbou portfólií. Na bankové dlhopisy sú orientované oveľa menej ako ich americkí súrodenci. No aj ich povesť bola tento rok naštrbená, keď sa výkonnosti niektorých z nich dočasne dostali do záporných čísiel.

Dôvodom bolo preceňovanie bondov niektorých rizikovejších európskych krajín, no najmä zmeny trhových cien slovenských štátnych dlhopisov. Podľa polročnej analýzy slovenského finančného sektora Národnej banky Slovenska (NBS) vlastnili domáce fondy malý podiel maďarských, talianskych, írskych, španielskych, ale aj gréckych štátnych dlhopisov. Celkovo tvorili 2,5 percenta zo spravovaných aktív. Najviac sledovaných gréckych bolo z toho 0,1 percenta, čo by zodpovedalo sume zhruba 4,5 milióna eur.

Pri nich sa koncom októbra hlavy štátov Európskej únie dohodli na odpise rovnej polovice ich hodnoty. Že sa grécke aktíva nachádzali v portfóliu jednej správcovskej spoločnosti aj v októbri, potvrdili aj údaje Slovenskej asociácie správcovských spoločností. No súčasnú výkonnosť by to už ovplyvniť nemalo.

Odpis už zarátali

„Pri fondoch nemôže dôjsť k nepríjemným prekvapeniam, ako sa to udialo v niektorých európskych bankách po tom, čo sa oficiálne dohodol odpis časti hodnoty štátnych dlhopisov,“ vysvetlil šéf asociácie Roman Vlček. „Fondy musia držané aktíva denne oceňovať na trhovej báze,“ spresnil. Keďže sa o odpise časti dlhu Grécka špekulovalo už dávnejšie, premietlo sa to do ceny fondov s predstihom. Aktuálne dokonca trhy oceňujú grécke bondy nižšie, ako je oficiálne dohodnutý odpis.

Podobne je to aj so zvyšnými rizikovými bondmi takzvaných PIIGS štátov, kde je popri Grécku zaradené aj Portugalsko, Írsko, Taliansko a Španielsko.

Oceňovanie bondov na základe trhových cien sleduje nielen NBS, ale aj napríklad samotná asociácia správcov minimálne raz za pol roka. „Za asociáciu môžem povedať, že prípadov, keď sme zistili odchýlky, bolo naozaj minimum a vždy išlo o zanedbateľné rozdiely,“ hodnotí dôveryhodnosť vykazovaných cien R. Vlček.

Kto neodpovie

K úprave výkonnosti pritom došlo hlavne kvôli dlhopisom Slovenska. Tie tvoria väčšinu aktív domácich peňažných a dlhopisových fondov. Počas roka zaznamenali výrazný výkyv ich spready, keď na začiatku sa ich päťročné CDS (Credit Default Swap), ktoré mapujú ocenenie rizika krachu štátu, obchodovali okolo 80 bázických bodov. V polovici októbra to však už bolo okolo 210 – 220 bodov. Tento nárast zasiahol viac dlhopisové než peňažné fondy.

Investori si preceňovanie portfólií mohli všimnúť napríklad v auguste, keď si to mohli spájať s vtedajším celosvetovým poklesom akciových búrz. Dočasne sa vtedy do symbolického mínusu (-0,04, resp. -0,08 %) dostali aj dva najväčšie domáce fondy spravované AM Slovenskej sporiteľne a VÚB AM, oba z kategórie peňažné. Posledné štatistiky už opäť ukazujú štandardné plusy.

TREND sa pýtal všetkých ôsmich domácich správcov, či majú vo fondoch grécke bondy. Siedmi odpovedali záporne, z toho traja aj na otázku vlastníctva bondov ďalších krajín PIIGS. Prvá penzijná zo skupiny Poštovej banky sa piamej odpovedi vyhla s dodatkom, že zloženie fondov zverejňuje „len v rámci zákonom uložených povinností“.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com