Balík výstav, prednášok a workshopov spája téma práce. O tom, prečo treba o práci hovoriť a akú prácu bolo treba vykonať, aby sa tento ročník Design Weeku uskutočnil, sme hovorili s hlavnou organizátorkou festivalu Ľubicou Hustou.
Ľubica Hustá Zdroj: Miro Nôta
Prečo ste zvolili pre festival dizajnu tému práce?
Od minulého roku, kedy sme sa zmenili z Dizajnvíkendu na týždňové podujatie Bratislava Design Week, sa snažíme každému ročníku dať nejakú tému. Minulý rok to bola farba. Teraz nám celkom prirodzene vyplynula téma práce. Pretože dizajn je pre nás najmä práca. Chceme poukázať na to, že hoci je dizajn vnímaný hlavne ako produkt, čiže ako niečo úžasné, zaujímavé či estetické, je za ním predovšetkým práca. Je to proces, v ktorom výsledný produkt vzniká. Na festivale budeme túto tému rôznymi spôsobmi komentovať, zvýrazňovať a rozmýšľať nad ňou. Práca je aj témou medzinárodnej konferencie In the Midl Design Forum, ktorá je súčasťou festivalu.
Pracovný stôl od kolektívu Llot Llow. Zdroj: Llot Llow
Športový nábytok dizajnéra Floriana Hauswirtha. Zdroj: Florian Hauswirth
Súvisí vaša voľba aj s tým, že práca sa dnes všeobecne mení – v zmysle odklonu od manuálnej práce, home workingu, zmeny foriem pracovného prostredia a podobne?
Áno, je tu isté medziobdobie, ktoré nastavuje nové pravidlá. Práca sa oslobodzuje, menia sa formy práce aj vzťahy v rámci nej. A dizajnér je ten, ktorý tieto zmeny rieši. Práca je jedna z hlavných tém súčasného produktového dizajnu. Počnúc napríklad vzľadom mobilného telefónu, ktorý sa stal pracovným nástrojom. A pokračuje to až po usporiadanie pracoviska, ktoré sa rôzne vyvíja. Bol tu trend open spaceov a teraz sa v nich naopak tvoria bunky uzaveretých priestorov. Hľadajú sa mobilné a variabilné možnosti, ako vyriešiť pracovisko. Čiže dizajn do veľkej miery definuje aj to, ako vyzerá práca aj mimo sféru dizajnu.
Pri príprave festivalu ste sami museli vykonať dosť veľký objem práce. Podujatie sa koná v nevyužívanej budove, ktorá si vyžadovala zásah.
Vždy nás zaujímalo objavovať mesto. To je aj jeden z dôvodov, prečo festival robíme. Chceme mesto ukazovať z iných uhlov, otvárať netradičné priestory a dávať im nový zmysel. Tento ročník sa bude konať v budove, ktorá vznikla v sedemdesiatych rokoch podľa návrhu architekta Štefana Ďurkoviča. Je to dom, ktorý trochu provokuje v historickej zástavbe bratislavského Starého mesta a už zhruba desať rokov sa nevyužíva. Tento priestor nás zaujal, pretože je úplne vhodný pre výstavy nášho typu. A to napriek tomu, že prvý dojem bol dosť katastrofický. Predtým, než sa doňho na týždeň nasťahujeme, sme ho museli veľmi zásadne vyčistiť. Naša práca bola teda okrem organizačnej aj veľmi aktivistická. Ale stála za to, pretože ten dom má charizmu a vnímame ho ako súčasť výstav a akcii, ktoré v ňom budú.
Stôl Ripple od dizajnéra Benjamina Huberta. Zdroj: Benajmin Hubert
Séria "do it yourself" stoličiek od Curra Clareta. Zdroj: Curro Claret
Ako sa téma práce ako procesu vzniku dizajnu prejavuje v programe festivalu?
V rámci kurátorskej sekcie sme pripravili medzinárodnú výstavu, na ktorej prezentujeme dizajnérov s rôznorodým prístupom k práci. Napríklad britského dizajnéra Benjamina Huberta, ktorý je hviezdou súčasného produktového dizajnu. On ide po dokonalom produkte, pracuje s najnovšími technológiami, spolupracuje s významnými značkami a zbiera ceny. Jeho najslávnejším produktom je drevený jedálenský stôl pre osem osôb, ktorý váži len deväť kíl. Je to najľahší stôl na svete, no zachováva si pri tom všetky kvality, ktoré človek od stola vyžaduje. V úplnom protiklade k tomu je španielsky dizajnér Curro Claret, ktorého pracovný proces vychádza z jeho úsilia pomáhať sociálne slabším ľuďom. Na festivale bude mať workshop postavený na tom, že pomocou malej lacnej súčiastky, ktorú sám vymyslel, sa dá jednoducho tvoriť sedací nábytok. Oslovili sme OZ Vagus, ktorí pracujú s bezdomovcami a navrhli sme im, aby ponúkli svojim klientom, že môžu prísť a s Currom si vytvoriť stoličky do svojho stacionárneho domca. Budú si tak môcť zhotoviť kúsok vlastného domova.
Tento ústup od dôrazu na formu je dnes výrazne citeľný na scéne dizajnu. Prejaví sa ešte nejako na festivale?
Určite sem patrí dizajnér Peter Biľak, ktorému sa vďaka crowdfundingu podarilo vytvoriť časopis Works That Work. Prezentuje v ňom úplne logické riešenia od afrických chatrčí až po krajinnú architektúru redukujúcu hluk letiska. Ide o médium, ktoré podporuje zdravý rozum v dizajne. Na festivale budú aj výstupy, ktoré sa objektov vzdávajú úplne. Sylvia Jokelová napríklad nepredstaví svoju dizajnérsku tvorbou, ale bude celý týždeň upratovať. Rozhodla sa pre pracovnú terapiu, ktorej predmetom nebude tvorba dizajnu, ale zveľaďovanie priestoru. Čo je tak trochu provokácia. Do tejto kategórie patrí aj „diverzný“ projekt Ines Coxovej a Lauren Grusenmeyerovej, ktorý rieši to, ako môže grafický dizajnér pomôcť klientovi predstierať, že je veľmi zaneprázdený. Pomocou rôznych záložiek, papierov a vysačiek môže navodiť dojem, že je génius, ktorý žije svojou prácou, je vzorný systematik a vo všetkom má poriadok.
Časopis Works That Work Petra Biľaka. Zdroj: Typotheque
Ako predstierať zaneprázdnenosť podľa Ines Coxovej a Lauren Grusenmeyerovej. Zdroj: Cox & Grusenmeyer
Festival prekračuje aj za hranice dizajnu a to napríklad prezentáciou architekta Vladimíra Dedečka. Napriek tomu, že témou je tu tiež práca, projekt sa nezameriava primárne na jeho stavby.
Vladimír Dedeček je architekt, ktorého prácu si vážim, zaujíma ma a rada sa dozviem o nej niečo nové. Projekt s názvom Práca má formu videoinštalácie a vytvorila ho skupina autorov, okrem iných historik architektúry Peter Szalay, architekt Martin Jančok a grafická dizajnérka Ľubica Segečová. Ide o jeden z výstupov dlhodobého bádania Dedečkovej tvorby, založený na nakrútenom rozhovore s architektom. Snímalo sa dvomi kamerami, pričom na jednej Dedeček rozpráva o svojej práci a druhá sníma jeho ruky. Architekt totiž počas rozprávania veľa škicoval a jeho náčrty budú súčasťou inštalácie.
Dizajnéri a architekti nepracujú len so skicákom, ale s množstvom nástrojov rôzneho druhu. Tie majú tiež svoj dizajn. Je to pre vás téma?
Áno. V rámci festivalu sme sa pri tom rozhodli pre konkrétny nástroj, ktorému vzdáme poctu. Vďaka Lesníckemu a drevárskemu múzeu vo Zvolene sa nám podarilo získať historickú kolekciu sekier, ktorú zaradíme medzi diela súčasných hviezdnych dizajnérov.
Tvorivý proces architekta Vladimíra Dedečka. Zdroj: BDW
Zariadenie na filtrovanie vody od tyliaYstudio. Zdroj: taliaYstudio
Na festivale sa práca nebude len prezentovať, ale bude sa dať aj pracovať. Na čom?
Keďže súčasťou festivalu sú aj dielne a workshopy, tak nástroje nebudú len výstavnými objektami, ale budú sa aj používať. V budove vyčleníme na prácu jedno celé poschodie. Bude sa dať niečo naučiť alebo sa pozerať ako niekto pracuje. Napríklad s 3D skenermi a 3D tlačiarňami, ale aj s obyčajným papierom. Budú workshopy so zahraničnými účastníkmi, napríklad Florianom Hauswirthom, ktorý je veľmi zručný modelár a ukáže, ako spájať úplne rôznorodé témy a materiály do jedného produktu. Dizajnérka Talia Radfordová, ktorá sa špecializuje na interaktívne projekty, pripraví ideoworkshop. Čo znamená, že sa nebude robiť s náradím, ale bude sa skôr premýšľať.
Zavŕšením dizajnérskej práce je moment, keď sa jej výsledok dostane ku užívateľovi. Napríklad zakúpením produktu. S tým súvisí aukcia dizajnérskych predmetov, ktorá je opäť súčasťou festivalu. Je o dizajn záujem?
Minuloročná aukcia dopadla veľmi dobre a práve preto ju naši partneri z In The Midl Forumu organizujú znovu. Je určená predovšetkým na podporu mladej česko-slovenskej scény. V aukcii však budú zastúpnené aj objekty zo skoršej doby. Súčasťou festivalu bude aj pražský designSupermarket, v rámci ktorého sa zameriame na tému predajnosti a budeme skúmať, čo je vlastne bestseller. Oslovili sme predajcov, aby identifikovali, čo sa u nich za posledné roky najlepšie predávalo. Chceme konfrontovať produkty s otázkou, čo je vlastne pre dizajnéra bestseller – či to je tridsať alebo tristo kusov. Budeme sa pýtať, v akej cenovej kategórii sa predáva najviac objektov a porovnáme tiež predajnosť v prostredí Slovenska a Česka.
Miesto konania festivalu na Laurinskej ulici v Bratislave. Zdroj: BDW
