Ešte vlani v novembri parlament prijal zákon o podpore najmenej rozvinutým okresom. Podľa zákona si pomoc zaslúži dvanásť slovenských okresov.

Samotné kritériá na priznanie pomoci štát nastavil naozaj krkolomne. Takýmto regiónom je podľa zákona ten, v ktorom je nezamestnanosť vyššia ako 1,6–násobok miery evidovanej nezamestnanosti na Slovensku za aspoň deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich 12 za sebou idúcich štvrťrokov.

Vláda si potom naplánovala výjazdové rokovanie do týchto regiónov. Šnúru výjazdov začala už vo februári Kežmarkom, v júni rokovala v Lučenci a v Rimavskej sobote a tento týždeň v Sabinove, v Sobranciach a v Trebišove. Na 30. augusta je naplánované rokovanie vo Vranove n/Topľou a 31. augusta vo Svidníku.

Siedmeho septembra by mali byť dve rokovania vlády - v Poltári a vo Veľkom Krtíši a 13. a 14. septembra je naplánované výjazdové rokovanie v Revúcej a Rožňave.

Má ísť o akčné plány, ale ich samotná administrácia a potom realizácia bude ťažkopádna aj pre to, že sa na nich podieľa veľa subjektov. Nárok na podporu pre daný okres musí vyhodnocovať ministerstvo dopravy. To musí aj vypracovať akčný plán do šiestich mesiacov od vzniku nároku.

Päťročný plán má obsahovať zoznam konkrétnych opatrení a ich realizátorov, zdroje financovania a spôsob vyhodnocovania dosiahnutého pokroku. Po odsúhlasení tohto plánu najmenej dvojtretinovou väčšinou hlasov Rady pre rozvoj regiónov, ktorá pozostáva zo zástupcov štátnej správy, samosprávy a občianskej spoločnosti, ho ministerstvo dopravy predloží na schválenie vláde. Vláda potom plán schváli na výjazdovom rokovaní.

Kým sa regióny dostanú k reálnym financiám, a projekty sa budú môcť rozbehnúť, uplynie ešte veľa času. Vláda v plánoch veľa sľubuje, je však jasné, že plnenie plánov nebude vyhodnocovať táto vláda. A isté je dnes aj to, že zázračný recept na riešenie priepastných regionálnych rozdielov v akčných plánoch vláda neprináša.

Čo dostane Sabinov

Vláda sľubuje v pláne, že do roka 2020 v tomto regióne vznikne 1 115 pracovných miest. Takýto nárast pracovných miest má zabezpečiť investíciami vo výške minimálne 82 miliónov eur, pričom vyčlení do okresu z verejných zdrojov 57,9 milióna eur a zo súkromných zdrojov by malo prísť 21,9 milióna eur. Na konkrétne projekty má ísť regionálny príspevok 3,84 milióna eur.

Sabinov je pritom okresom so siedmou najvyššou nezamestnanosťou. K 31. 12. 2015 bola 18,69 %. Problémom je dlhodobá nezamestnanosť, nezamestnaní s nízkou kvalifikáciou.

Najviac peňazí majú dostať mestá a obce na vybudovanie cyklochodníkov – vraj na dochádzanie za prácou. Vzniknúť má koordinačné centrum pre rozvoj okresu, vybudovať sa majú voľnočasové, oddychové a rekreačné zóny na podporu vidieckeho turizmu v okrese.

Peniaze majú ísť aj na zvýšenie kapacít sociálnych zariadení v obciach Pečovská Nová Ves, Kamenica, Ražňany (takmer 300-tisíc eur), ďalších 200-tisíc eur je určených pre stredisko Skleroza Multiplex. Štát podporí aj zvýšenie kapacít v materských školách o 330 miest v meste Lipany a v ďalších piatich obciach. Ďalšie peniaze pôjdu aj pre základné školy na rekonštrukciu učební a zriadenie dielní.

Osem obcí si zase rozdelí 675-tisíc tisíc eur na vytvorenie minimálne 120 pracovných miest v sociálnych podnikoch, ktoré majú priniesť prepojenie na medzitrh práce, tréningové centrá a rekvalifikačné kurzy. Vzniknúť by mali okrem Sabinova a Lipian aj v obciach Jarovnice, Červená Voda, Torysa, Pečovská Nová Ves, Rožkovany a Krivany.

Najviac financií vo výške 150-tisíc eur pritom pôjde do obce Jarovnice, mesto Lipany dostane 140-tisíc a Sabinov 100-tisíc eur.

Vláda chce dosiahnuť reštart okresu Sabinov. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti akčný plán vzhľadom na svoje výrazné podfinancovanie neumožňuje viditeľné zníženie nezamestnanosti v regióne.

„Celá ambícia akčného plánu je vytvoriť 1115 pracovných miest. Toto je v porovnaní s 5 641 evidovanými nezamestnanými v júli veľmi malé číslo. Nepostačuje to ani na zamestnanie 1 436 mladých ľudí zo segregovaných osád, ktorí dosiahnu počas piatich rokov akčného plánu plnoletosť.“

Do Sabinova príde počas piatich rokov regionálny príspevok 3,8 milióna eur, ročne teda 760-tisíc eur. Ďalšie peniaze sem prídu cez operačné programy. Inštitút zamestnanosti pripomína, že tieto peniaze by sem prišli aj bez akčných plánov.

Koľko príde do Sobraniec

Do rozvoja okresu Sobrance, kde miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla k 31. marcu 17,7 %, sa má investovať takmer 70 miliónov. Štát chce podporiť vytvorenie 1 225 pracovných miest do roku 2020. Celková finančná investícia má v nasledujúcich rokoch dosiahnuť približne 69 miliónov eur.

Z verejných zdrojov má ísť 53,4 milióna eur a 15,4 milióna eur zo súkromných zdrojov. Okres dostane regionálny príspevok od ministerstva financií 2,5 milióna eur.

V poľnohospodárstve a nadväzujúcich odvetví má vzniknúť približne 900 pracovných miest. Vzniknúť má veľký podnik na chov hydiny, kde by malo pracovať 600 ľudí. Okrem toho má v okrese vzniknúť sedem sociálnych podnikov, do ktorých sa má investovať 715-tisíc eur.

Vybudovať sa majú centrum inkluzívnej výchovy a vzdelávania a komunitné centrum, liečebné a relaxačné centrum v meste Sobrance. V Sobranciach, Lekárovciach a v Koromli majú vzniknúť centrá poskytovania sociálnych služieb pre seniorov. Vybudovať sa majú aj dve športovo-relaxačné centrá za 90-tisíc eur, ako aj centrum lesnej pedagogiky za 50-tisíc eur.

Plány pre Trebišov

V Trebišovskom okrese má vzniknúť 1 540 pracovných miest. Miera nezamestnanosti v Trebišovskom okrese dosiahla ku koncu vlaňajšieho roka 18,4 percenta, v evidencii na úrade práce je pritom 10 707 uchádzačov.

Podľa akčného plánu má sem ísť 114 miliónov eur – z verejných zdrojov má ísť 83 miliónov eur a 31 miliónov eur má byť z eurofondov a vlastných zdrojov. Z regionálneho príspevku 5,82 milióna eur.

Vláda chce udržať prevádzku v stratovej Elektrárni Vojany, ktorú Slovenské elektrárne plánovali zavrieť. Dnes tam pracuje okolo 400 ľudí.

Plánuje sa založenie výrobno-odbytového včelárskeho družstva vo vinohradníckej oblasti Tokaj a rozšírenie spracovania medu a včelích produktov. Akčný plán ráta aj s investíciami do rozvoja ovocinárstva a zeleninárstva, najmä pestovania a spracovania paradajok a ďalšej zeleniny.

Vzniknúť má aj nový podnikateľský inkubátor v Kráľovskom Chlmci. Plánovaná je tiež podpora minimálne piatich subjektov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu. Vzniknúť má Tokajské wellness centrum s ubytovaním a ďalšími službami pre 45 osôb, ktoré bude využívať kapacity geotermálnych ložísk.

V pláne je vytvorenie salónu tokajských vín a kongresového centra v obci Čerhov. Peniaze by mali ísť aj na Zemplínsky poľovnícky, reštauračný a ubytovací dom. Sociálnych podnikov by v tomto okrese malo vzniknúť minimálne šesť.

Pri stredných odborných školách v okrese má vzniknúť šesť tréningových centier za 3,9 milióna eur. Rekonštruovať by sa mala krytá plaváreň v Trebišove či amfiteáter v Kráľovskom Chlmci, vybudovať by mali ďalšie cyklistické chodníky a oddychové zóny.

Kežmarok

Okres Kežmarok má svoj akčný plán už od februára. Do roku 2020 tu má vzniknúť približne 2 000 pracovných miest, pritom v decembri bola v okrese nezamestnanosť 23,44 percenta.

Plán počíta s rozpočtom 52 miliónov eur. Vláda sem posunie 4 milióny eur zo štátneho rozpočtu ako regionálny príspevok, ďalších 40 miliónov eur pôjde z eurofondov a súkromný sektor by mal dať 8 miliónov eur.

Takmer 60 percent nezamestnaných tu má základné alebo nižšie vzdelanie. Tento problém má riešiť podpora školstva, do predškolských zariadení má ísť 1,6 milióna eur na výstavbu 42 nových tried.

Pre ľudí s najnižším vzdelaním majú vzniknúť tréningové centrá. V pláne je aj vybudovanie stredoškolského kampusu v Kežmarku. V okrese sa majú postaviť a obnoviť centrá integrovanej zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Lučenec

V júni absolvovala vláda výjazd v okrese Lučenec. Ku koncu apríla tu evidovali takmer 7 000 uchádzačov o zamestnanie, čím dosiahla miera nezamestnanosti 16,5 percenta. Hlavným cieľom akčného plánu je znížiť mieru nezamestnanosti vytvorením 1 440 pracovných miest.

Ministerstvo financií dá okresu 4,3 milióna v regionálnom príspevku, celkovo by sem malo prísť 147,3 milióna eur. Z verejných zdrojov pôjde 109,7 milióna eur a zo súkromných zdrojov 37,6 milióna eur. Regionálny príspevok je 4, 3 milióna eur.

Vzniknúť má pracovná banka a centrum poradenstva. Podpora pôjde štyrom farmárom v živočíšnej výrobe, ktorí sú dodávatelľmi spracovateľských poľnohospodárskych podnikov. Vzniknúť má klaster na združenie prvovýrobcov, spracovateľov a distribútorov v oblasti regionálnej podpory výroby potravín

Rimavská Sobota

Ficova vláda odklepla v júni pomoc aj pre okres Rimavská Sobota. Posunie sem regionálny príspevok 6,3 milióna eur. Celkovo by sem malo prísť okolo 157 miliónov eur. Verejné zdroje budú z toho tvoriť vyše 133 miliónov eur a súkromné 24 miliónov eur.

Do roku 2020 by malo v tomto regióne vzniknúť viac ako 2 300 nových pracovných miest. V celoslovenskom porovnaní je tu dlhodobo najvyššia miera nezamestnanosti. V máji tohto roku bola na úrovni 26 percent, pričom úrad práce eviduje vyše 12-tisíc uchádzačov o zamestnanie.

Vyše 70 percent uchádzačov o zamestnanie je bez práce dlhšie ako rok a takmer 45 percent dlhšie ako štyri roky, čo dvojnásobne prevyšuje slovenský priemer.

Akčný plán počíta s prestavbou štruktúry vzdelávania vrátane vytvorenia dvoch nových odborných škôl. Vláda tiež sľubuje aj dobudovanie rýchlostnej komunikácie R2 od Zvolena smerom na Rožňavu a Košice.

Podporí založenie centra pre rozvoj Gemera a Malohontu – CeroGeMa, tiež centrá vzdelávania – v Rimavskej Sobote a Hnúšti, zamestnanecký inkubátor v Rimavskej Sobote. Vzniknúť má centrum aplikovaného vývoja v oblasti zhodnotenia nerastných surovín. Peniaze pôjdu aj siedmim sociálnym podnikom – v Tisovci, Hnúšti, Rimavskej Sobote, Rimavskej Seči...

Koľko vlastne dáva vláda

Väčšina prostriedkov v šiestich zatiaľ schválených akčných plánoch je z operačných programov.

„Pre porovnanie, suma regionálneho príspevku dosahuje iba 5 % podielových daní obcí. Ak sa pozrieme na všetky akčné plány dvanástich najmenej rozvinutých okresov, súčet prostriedkov ktoré vláda vyčlenila na riešenie akútnych problémov nezamestnanosti predstavuje zhruba 10 % toho, čo vyčlenila na jednu indickú fabriku v Nitre,“ dodáva M. Páleník.

Inštitút už v pripomienkovom konaní k zákonu o najmenej rozvinutých okresoch dával návrh, aby bol týmto okresom výrazne zvýšený transparentný a efektívny transfer použiteľný iba na zamestnanie najzraniteľnejších ľudí - dlhodobo nezamestnaných. Táto pripomienka však nebola akceptovaná.