Čo nevyriešia ženské kvóty z Bruselu

Rovnosť pohlaví v manažmentoch štátnych aj súkromných firiem dostáva papierovú podobu. V polovici novembra Európska komisia (EK) oficiálne predstavila kvóty pre zastúpenie žien v nevýkonných radách najväčších podnikov. Do roku 2020 chce, aby v 5 500 najväčších európskych firmách tvorili ženy aspoň 40 percent z členov nevýkonných rád. V štátnych podnikoch by sa táto hranica mala dosiahnuť o dva roky skôr.

V súčasnosti zastáva nežnejšie pohlavie v najväčších európskych firmách celkovo 14 percent z najvyšších riadiacich postov. Pred dvomi rokmi to bolo 12 percent. „Týmto tempom by trvalo okolo 40 rokov, kým by spoločnosti dosiahli vyváženú úroveň,“ skonštatovala v odôvodnení kvót komisia.

Nielen v slovenských podmienkach je však problémom prípadného vynútenia týchto kvót popri stále ešte konzervatívnom firemnom prostredí aj nepripravenosť štátu. A to napriek tomu, že Slovensko už dávnejšie deklarovalo podporu snahám EK a eurokomisárky Viviane Redingovej o vyrovnanie kariérnych možností pre obe pohlavia.

Chýbajú škôlky

Ako nedávno skonštatoval Inštitút finančnej politiky, ktorý pôsobí pri ministerstve financií, na Slovensku je nedostatok materských škôlok. Vlani sa do štátnych predškolských zariadení nedostalo päť percent zo všetkých detí, ktorých rodičia podali prihlášku. Najhoršia je situácia v hlavnom meste, kde škôlku nezískalo každé piate dieťa.

Podľa IFP je tento stav „bariérou pre zamestnanosť matiek detí v predškolskom veku.“ Škôlky zriaďujú a spolufinancujú obce a mestá.

Nedostatok škôlok, ešte horšia situácia v prípade štátnych jaslí, ako aj dva mesiace letných prázdnin u školopovinných detí uvádzajú ako veľký problém pri skĺbení práce a rodiny manažérky vo väčšine prieskumov realizovaných na túto tému na Slovensku.

Oceňujú na druhej strane rastúce diskusie o opatreniach, ktorými môžu firmy tieto problémy manažérkam, ale aj všetkým zamestnankyniam aspoň sčasti kompenzovať. Ich vzniku pomáhajú i plány komisie o ženských kvótach, i keď samotné nariadenie jednotného pomeru zastúpenia žien pre všetky krajiny únie je problematické.

Kultúra sa zmení ťažšie

„Pozitívom súčasnej európskej iniciatívy je, že sa nahlas povedalo, že problém, prečo nie je v boardoch dosť žien, začína pri tom, že ženy chýbajú už na manažérskych pozíciách, nemajú dostatočné zastúpenie a aktívnu účasť na nižších úrovniach. Pretože kandidáti do vrcholových orgánov musia odniekiaľ vzísť,“ skonštatovala Marta Kowalska-Marrodán, vedúca partnerka medzinárodnej konzultačnej spoločnosti Egon Zehnder International pre Slovensko a Česko.

Tu môžu firmy hľadať zlepšenie dvomi smermi. Odstraňovať objektívne prekážky a meniť firemnú kultúru.

Do prvej oblasti patria opatrenia ako flexibilnosť pracovnej doby či finančná podpora pri zabezpečovaní starostlivosti o deti. Niekedy to totiž nemusí byť firma, kvôli ktorej stroskotajú kariérne možnosti, ale samotná žena sa vzdá, lebo nestíha skĺbiť rodinu s prácou.

„Táto časť je pre firmu jednoduchšia, pretože sa dá relatívne jednoducho administratívne zariadiť. Komplikovanejšie a dlhodobejšie je zmeniť postoj firmy, jej kultúru,“ dodáva M. Kowalská-Marrodán.

Tu podľa nej pomáha hlavne rozrastanie príkladov úspešných manažérok. A tiež zdôrazňovanie, že muži aj ženy majú rozdielne štýly manažovania. Ich spojenie dokázateľne prináša firmám lepšie hospodárske výsledky.

Viac o téme podpory žien v manažmente si prečítate aj v aktuálnom vydaní TRENDU 46/2012 v analýze Prečo ženy postrčiť do manažmentov, v rozhovore s topmanažérkou Generali PPF Holding Klárou Strakovou a článku Mraky nad škôlkami.

Ilustračné foto - Maňo Štrauch