V prípade darovania nehnuteľnosti, vo vami popisovanom prípade rodinného domu s priľahlou záhradou, je rozhodujúce znenie písomnej darovacej zmluvy. Ak darovacia zmluva hovorí len o darovaní nehnuteľností a nespomína sa v nej aj darovanie iných vecí, potom predmetom prevodu vlastníctva na obdarované dieťa boli len nehnuteľné veci - teda rodinný dom a pozemok a nie aj hnuteľné veci, napríklad nábytok v rodinnom dome alebo iné veci a predmety patriace rodičom.
Každá jednotlivá vec – či už ide o hnuteľnú vec (nábytok, spotrebiče alebo oblečenie) alebo o nehnuteľnosť (stavba alebo pozemok) má totiž po právnej stránke samostatný režim. To znamená, že pokiaľ ich chce vlastník previesť, musí tak vykonať výslovne vo vzťahu ku každej z takýchto vecí alebo aspoň druhovo tak, aby bolo zrejmé ktorých vecí sa úkon vlastníka týka. Teda vlastník môže previesť napríklad vlastnícke právo ku konkrétnemu kusu nábytku, ktorý bude podrobne popísaný alebo ku všetkému nábytku, ktorý sa v čase prevodu nachádza v rodinnom dome.
V obdobných prípadoch, ako je tomu aj vo vašom prípade, však býva po smrti darcov (rodičov) spornou najmä skutočnosť, či rodičia nedarovali dieťaťu okrem nehnuteľnosti aj hnuteľné veci, ktoré sa spolu s nehnuteľnosťou užívajú. Pri zmluve o darovaní hnuteľných vecí totiž v zmysle právnej úpravy postačuje aj ústna forma – t.j. takýto prevod nemusí byť nevyhnutne predmetom písomnej zmluvy a nemusí byť obsiahnutý v zmluve, ktorou rodičia darovali nehnuteľnosť.
V prípade spornosti medzi obdarovaným dieťaťom a ostatnými dedičmi o tom, či určité hnuteľné veci v rodinnom dome majú byť súčasťou dedičstva alebo nie, by celá záležitosť skončila pravdepodobne na súde. V rámci súdneho konania by následne obdarované dieťa malo preukázať, že je skutočne vlastníkom hnuteľných vecí, a teda že rodičia na neho previedli vlastnícke právo.
Takéto preukazovanie môže prebiehať napríklad prostredníctvom výpovede svedkov – t.j. osôb, ktoré poznali situáciu a vedia ju dostatočným spôsobom popísať v konaní pred súdom. Ak by sa obdarovanému dieťaťu nepodarilo uvedené preukázať, potom by všetok hnuteľný majetok, osobné veci rodičov a oblečenie malo tvoriť predmet dedičstva.
Pre komplexnosť dopĺňame, že darovanie majetku počas života poručiteľa jednému z dedičov má vplyv na dedenie a je korigované v rámci tzv. kolácie (započítanie daru do dedičského podielu) obdarovaného dediča. To znamená, že na darovanie uskutočnené za života rodičov (darcu) sa prihliada pri vysporiadaní dedičstva, a dedičský podiel dediča/obdarovaného bude znížený o hodnotu daru, ktorý dostal počas života (ak ide o dar presahujúci rámec bežného darovania, čím rodinný dom s pozemkom rozhodne je).
Ak už máte v súčasnosti dôvodné obavy, že po smrti rodičov bude vlastníctvo k hnuteľnému majetku a ich osobným veciam sporné, potom odporúčame porozprávať sa o týchto obavách priamo s vašimi rodičmi. Ak vaši rodičia tieto hnuteľné veci nechcú darovať obdarovanému dieťaťu spolu s nehnuteľnosťami, potom určite nebudú mať problém toto ich rozhodnutie potvrdiť pred svedkami a prípadne aj písomne.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
