Vychádzame z predpokladu, že daňovníkom je fyzická osoba, nepodnikateľ. Nakoľko dosahuje daňovník aj iné príjmy ako len zo závislej činnosti, podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typu B.
Chceli by sme poukázať na to, že v prípade prenájmu nehnuteľnosti vzniká daňovníkovi povinnosť registrácie na miestne príslušnom daňovom úrade (v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území SR prenajal nehnuteľnosť), ak už nie je daňovník registrovaný z titulu vykonávania podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Daňovník, ktorý prenajíma nehnuteľnosť nezahrnutú do obchodného majetku, si nemôže v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov uplatniť výdavky na ochranu majetku, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku. Do daňových výdavkov možno zaradiť preukázateľné výdavky priamo súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti, ako napríklad výdavky na energie a na ostatné služby, teplo na vykurovanie, plyn, upratovanie spoločných priestorov, používanie výťahu a iné.
Podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona je príjem z prenájmu nehnuteľností oslobodený od dane, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne 500 eur v zdaňovacom období, t.j. do základu dane sa zahrnú len príjmy nad túto hranicu.
Výdavky k príjmom zahrnutým do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnutých do základu dane k celkovým príjmom. V prípade daňovníka ide o pomer (980-500)/980=0,49.
V prípade, ak by daňovník zahrnul danú nehnuteľnosť do obchodného majetku, zákon umožňuje uplatňovanie viacerých výdavkov, ako napríklad obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti vo forme odpisov, technické zhodnotenie, opravy a udržiavanie a iné výdavky spojené s používaním prenajímanej nehnuteľnosti, ak sú tieto výdavky vynaložené v súlade s § 2 písm. i) zákona na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Okrem toho si môže daňovník uplatniť aj výdavky ako poistenie prenajímanej nehnuteľnosti, daň z nehnuteľností, príspevky do fondu opráv, úroky z úverov a pôžičiek, ktoré súvisia s obstaraním prenajímanej nehnuteľnosti. Ďalej platí, že tieto výdavky musia byť zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo evidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona.
Vychádzajúc z § 22 ods. 1 môže daňovník do daňových výdavkov zahrňovať odpisy hmotného a nehmotného majetku, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 alebo 14, čiže je to na rozhodnutí daňovníka, či bude viesť účtovníctvo alebo jednoduchú evidenciu o príjmoch a výdavkoch.
Na druhej strane zaradenie nehnuteľnosti do obchodného majetku môže limitovať oslobodenie pri predaji nehnuteľnosti do piatich rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže jej informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
