Starý overený recept. Hnev naleje krv do očí a zašumí v ušiach a tie prestanú vidieť i počuť, čo netreba. Že sú bankové poplatky zaručená ingrediencia pri miešaní nápoja hnevu, sa opäť potvrdilo. Kým parlament prijímal opatrenia, ktorými vláda načrie všetkým do vrecka, hnev preSmerovala na banky a voliči hromžili na poplatky. Na tých pritom v prvom polroku zaplatili v skutočnosti menej než v rovnakom období minulého roka.

Klienti by teda mali byť skôr spokojní, hoci v roku, keď bankári začali platiť do verejného rozpočtu odvod najvyšší v Európe, zmien v ich cenníkoch pribudne. Najmä od augusta. No už od septembra bude platiť novela zákona o bankovom odvode, ktorá zakazuje prenášať bankový odvod do cien pre klientov. Aspoň do konca roku 2013. Inak bankám hrozia pokuty. Zmeny v cenách musia vysvetliť nárastom iných nákladov alebo vyššou požadovanou maržou.

Nahradiť výpadok v úrokoch

Hoci o vykonateľnosti dočasného zmrazenia prenosu odvodu do cien možno pochybovať, nárast poplatkov sa dal čakať, aj keby banky odvod platiť nemuseli. Finančným domom totiž klesajú čisté úrokové výnosy, ktoré sú oveľa dôležitejšie ako poplatky. Tvoria až štyri pätiny z prevádzkových príjmov. Podľa analytika Slovenskej bankovej asociácie Marcela Lazniu ide o historicky prvý útlm v tejto časti príjmov.

Výpadok bankám zatiaľ spôsobilo najmä to, že platia vyššie úroky na vkladoch, kde sa konkurencia zostrila. Tak príchodom internetových bánk i ponukou stredne veľkých finančných domov. Keďže tunajšie banky fungujú podľa tradičného modelu bankovníctva – prijímajú vklady a dávajú úvery –, na investovaní a obchodoch s cennými papiermi nezarábajú tak ako ich západné náprotivky. Prišli aj o veľkú časť príjmov z devízových obchodov, na ktorých zarábali v ére slovenskej koruny. A keďže zaostali úrokové príjmy, ktoré to dosiaľ kompenzovali, je akcent na vyššie poplatky pochopiteľný.

Tento rok výber poplatkov od klientov zakopol na poplatkoch spojených s úvermi. Nielen preto, že retailoví klienti majú menší záujem o hypotéky ako vlani a že objem firemných úverov medziročne dokonca klesol. Banky pri preberaní klientov od konkurencie poplatky často odpúšťajú, aby mali pri preskakovaní z inej banky čo najmenej prekážok.

Výpadok v poplatkoch za úvery v prvom polroku nevykryli ani poplatky z vkladov a transakcií, ktoré zahŕňajú poplatky za balíky, prevody, výbery z bankomatov či poplatky za vydanie platobnej karty. Aj keď táto výnosová položka tak ako po iné roky rástla. Akú váhu v nej majú poplatky za balíky obyvateľstva, nemožno z agregátnych štatistík národnej banky vyčítať. Avšak individuálne cenníky bánk ukazujú, že aj v tejto oblasti, ktorá sa obyvateľstva významne týka, sa dejú zmeny. Napríklad UniCredit v auguste zdražuje najviac používaný balík, ČSOB zasa jeho exkluzívnejšiu verziu.

Na čo sa ľud hnevá v bankách

Zdroj: Profimedia.cz

Europorovnanie

Snahu o zvýšenie podielu poplatkov na príjmoch avizujú banky skoro desať rokov, odkedy začali klesať úrokové sadzby. No aj keď ich absolútny výber takmer každý rok stúpal – najviac v rokoch 2003 až 2005 –, stúpali aj čisté príjmy z úrokov. Váha poplatkov sa tak zásadne nezmenila. V tých najväčších finančných domoch bola vlani na jednej pätine prevádzkových príjmov tak ako v roku 2003, keď sa dokončila privatizácia veľkých bánk, ktorým zahraniční akcionári určili nový smer.

Či poplatky v slovenských bankách oproti zahraničiu uleteli, nemožno tvrdiť jednoznačne. Z údajov Európskej centrálnej banky (ECB) je zrejmé, že podiel poplatkov na prevádzkových príjmoch bánk v SR je o čosi nižší ako priemer v EÚ 27. V roku 2010, za ktorý má ECB najnovšie medzinárodne porovnateľné dáta, tvorili poplatky v priemernej európskej banke 29 percent príjmov a čisté úroky 53 percent. Na rozdiel od slovenských bankových domov zarábali zahraničné konkurentky nemalé peniaze investovaním, napríklad na burzách alebo v derivátových obchodoch. Či správou cudzích peňazí.

Slovenské banky žijú z úrokov a poplatkov. Tie im – zjednodušene povedané – plynú v pomere 80 ku 20. S týmto modelom, aj vzhľadom na relatívne lepšiu kvalitu úverov, dokážu v porovnaní so západnými bankami dosahovať nadpriemernú ziskovosť. Podľa pomeru čistých úrokových príjmov k bilančnej sume sú slovenské bankové aktíva zaťažené úrokmi viac. Kým v Európe sa tento pomer pohyboval podľa ECB v roku 2010 pod jedným percentom, na Slovensku prevyšoval tri percentá. Vyššie je aj zaťaženie aktív poplatkami, no už menej výrazne.

Po produktoch

Jasnejšie vidieť rozdiely v cenách konkrétnych služieb. Podľa ECB má hlavný retailový úverový produkt – hypotéka – na Slovensku najvyššiu cenu meranú ročnou percentuálnou mierou nákladov v eurozóne (v tomto porovnaní teda nie sú ostatné, menej rozvinuté bankové trhy z novej Európy). Drahší je len Cyprus. Aj spotrebné pôžičky majú úročenie vrátane poplatkov podstatne vyššie než priemer eurozóny.

V korporátnom biznise banky síce vedia veľké podniky financovať porovnateľne so zahraničím, no pri menších firmách je to horšie. Úroky pre podniky sú v slovenských bankách bez ohľadu na ich veľkosť vyššie, než je priemer menovej únie. Hoci rozdiel nie je taký výrazný ako pri retailových pôžičkách.

Domáce banky navyše úročia vklady menej, než je priemer za eurozónu. Situácia sa však mení (čo vidno v úrokových nákladoch). Napríklad nové depozity viazané dlhšie ako dva roky úročili banky na Slovensku v júni vyššie, než je priemer v menovej únii. Pri celkovom pohľade (cez stavy) majú slovenské banky podľa štatistík NBS naďalej lacnejšie vklady než ich priemerná európska banková maketa tak v retaili, ako pri podnikoch.

Porovnanie celej poplatkovej hladiny sťažuje to, že v jednotlivých krajinách môžu mať rozdielnu štruktúru v závislosti od využívaných služieb. Slovenskí klienti využívajú najmä základné bankové produkty –úvery a vklady. S tými sporiacimi sa poplatky ani bežne neviažu. Západní sú zvyknutí viac investovať, hoci od krízy sa u mnohých zmenilo aj to. A tak západné banky mohli inkasovať viac za správu cenných papierov a za obchody s tým súvisiace. Drahšie bankové služby v SR tak môžu mať logickú príčinu. Tunajšie banky majú na stole menší vejár poplatkov i produktov, na ktoré ťarchu rozkladajú.

Koľko banky zarábajú
(čistý zisk za prvé polroky, mil. eur)

Na čo sa ľud hnevá v bankách

PRAMEŇ: NBS

Skresali zisk

Nevraživosť k bankám pre poplatky kŕmil v júli premiér Robert Fico, keď upozornil na augustové zmeny v cenníkoch. Sú rozsiahlejšie ako po iné mesiace, hoci banky väčšinou nedvíhajú základné poplatky, ktoré ľudia platia pravidelne.

Napriek tomu, že v prvom polroku bankám klesli výnosy z poplatkov a provízií, v čistom vyjadrení boli o čosi vyššie. Vďaka tomu, že poklesli náklady, ktoré finančné domy vo forme poplatkov samy platia – napríklad sprostredkovateľom za predaj úverov, ktorým ide biznis horšie než vlani. Nižšie boli aj čisté úrokové výnosy, no vývoj celkového zisku sektora ovplyvnilo viac niečo iné.

V bankách sa na príjmovej strane nezopakovali výnimočné jednorazové vplyvy – ako vlani, keď si ČSOB a VÚB zaúčtovali mimoriadne dividendy z dcérskych spoločností. Banky mali tiež vyššie prevádzkové náklady a do štátnych finančných aktív už museli odviesť bankový odvod. Dokopy z neho podľa Ministerstva financií SR vyzbierali do konca júna 46,6 milióna eur.

Celkový čistý zisk bankového sektora tak klesol medziročne o viac než tretinu na 275 miliónov eur. Stále je to však lepšie než v roku 2010 (no vtedy si banky vytvárali rezervy pre nepredvídaný vplyv krízy na kvalitu úverových portfólií). Z 13 domácich bánk, ktoré musia informovať o hospodárení kvartálne, tri dokázali medziročne zlepšiť hospodárenie – OTP Banka Slovensko, ČSOB stavebná sporiteľňa a Privatbanka. Ostatné mali čísla oproti prvému polroku vlaňajška horšie. V strate, ešte hlbšej ako vlani, zostala Prima banka. Do červených polročných čísel skĺzla Volksbank.

Medzi najväčšími hráčmi, ktorí sa každoročne starajú o gro dosiahnutého výsledku sektora, ukázala najmenší pokles zisku Slovenská sporiteľňa. Naopak, najväčší prepad zaznamenala VÚB. Nielen preto, že neinkasovala toľko peňazí z dividend ako pred rokom a stratila aj na predaji zahraničných cenných papierov. VÚB totiž zaplatila najviac spomedzi domácich bánk aj na bankovom odvode. Druhou najziskovejšou bankou v prvom polroku tak po sporiteľni bola Tatra banka. Podiel zisku najväčšej trojky na celkovom profite sektora stúpol na 70 percent.

Koľko odviedli na bankovom odvode
(1. polrok 2012, mil. eur)

Na čo sa ľud hnevá v bankách

PRAMEŇ: jednotlivé banky