Prekvapujúco veľa administratívnych zlepšení čaká živnostníkov a firmy v nasledujúcich mesiacoch. Pod tlakom krízy ich pripravila vláda Roberta Fica. Prepísala pre to dohromady päť zákonov, ktoré parlament schválil 17. februára.

Prinášame vám prehľad zmien, ktoré pre by vás mali zaujímať.

    Odpočítateľná položka

    Základným daňovým opatrením, ktoré zníži daňové zaťaženie najmä u nízko a stredne príjmových osôb, je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Podľa doteraz ešte stále platného zákona o dani z príjmov, predstavuje od 1. januára odpočítateľná položka na daňovníka 19,2-násobok životného minima 5 390 Sk (178,90 €), čo je 103 491 Sk (3 435,26 eur). Jej jednu dvanástinu zohľadnia mzdárky ešte v januárovej a februárovej výplate. Po schválení pripravenej novely zákona o dani z príjmov parlamentom sa zvyšuje na 22,5-násobok životného minima, čo je 121 278 Sk (4 025,70 eur). Zamestnanci ju prvýkrát pocítia v marcovej výplate vyplatenej v apríli.

    Živnostníci a remeselníci si musia na efekt odpočítateľnej položky ešte počkať do roku 2010, teda až pri podávaní daňového priznania za rok 2009 a potom aj za rok 2010. Za minulý rok si môžu v tohtoročných daňových priznaniach odpočítať najviac 98 496 Sk (3 269 €), ale budúci rok to bude už o 22 782 Sk viac (756,7 €).

    Zároveň sa novelou zákona o dani z príjmov znižuje hranica základu dane, od ktorého sa bude krátiť odpočítateľná položka. Momentálne klesá pri 100-násobku životného minima (100 x 178,92 €), teda pri sume 539 014 Sk (17 892 €). Od 1. marca to má byť už len 86-násobok (86 x 178,92 €), čiže klesne na 463 552 Sk (15 387,12 €)

    Zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane dôjde zároveň k posilneniu zamestnaneckej prémie. „Ak by sa tak nestalo, kladná daň v podobe prémie by úplne zanikla, “ uvádza v dôvodovej správe predkladateľ návrhu rezort financií. Vplyv dopadu odpočítateľnej položky na zamestnaneckú prémiu podrobne 157282>analyzuje odborník na dane a odvody Jozef Mihál.

    Daňové priznania nakoniec po starom

    Na podanie daňových priznaní, ako aj zaplatenie dane, mali mať podnikatelia podľa pôvodného vládneho návrhu viac času. Návrh novely totiž rátal s tým, že za daňovníkov so závislými príjmami (zamestnanci) budú zamestnávatelia podávať priznanie najneskôr do 31. marca. Daňovníci - fyzické osoby by museli priznať príjmy do konca 30. apríla a právnické osoby do 30. júna. Tento návrh poslanci odmietli. Pôvodné termíny podávania daňových priznaní tak zostávajú nezmenené.

    Odpisy

    Novelizáciou ďalších ustanovení  zákona o dani z príjmov prišla vláda s návrhom, ktorý podpuje dopyt a spotrebu. Vstupná cena odpisovaného hmotného majetku (HM) sa zvýši zo súčasných 30-tisíc na 50-tisíc korún, resp. z 996 na 1 700 eur. U nehmotného investičného majetku (NHM) dôjde k posunu vstupnej odpisovej sumy z 50-tisíc na zhruba 72-tisíc korún, konkrétne z 1 660 na 2 400 eur. Pre podnikateľov to bude znamenať, že si budú môcť uplatniť do daňových nákladov vyšší jednorazový odpis majetku. To podľa ministerstva financií stimuluje nielen nákup majetku, ale zlepší aj cash-flow firiem.

    Pri odpisoch hmotného majetku dochádza aj k presunutiu niektorých druhov hmotného majetku do nižších odpisových skupín. Napríklad z 2. odpisovej skupiny odídu do prvej napríklad prístroje na meranie a váženie, stroje pre potravinárov, textilný a odevný priemysel, a z 3. skupiny do 2. skupiny budú preradené zvíhacie manipulačné zariadenia. Novinkou je zavedenie tzv. komponentného odpisovania najmä pri väčších investíciách. To znamená, že bude možné odpisovať jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku, ako napríklad rozvody počítačovej siete, výťahy či klimatizáciu.

    Účtovníctvo a kniha jázd

    Neobľúbeným a často skresľovaným údajom v knihe jázd od marca odzvoní. Nahradí ju paušálny výdavok do výšky 80 percent z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok. Povinnosťou podnikateľa bude pritom zaevidovať u každého vozidla stav tachometra na začiatku i konci zdaňovacieho obdobia. Daňové výdavky na spotrebované pohonné látky bude možné preukázať aj dokladmi o kúpe benzínu či nafty, ale najviac do výšky vykázanej spotreby podľa GPS-prístrojov.

    Pre malých podnikateľov prichádza zjednodušenie v daňovej evidencii. Vybraná skupina podnikateľov bude mať výnimku a nebude musieť viesť účtovníctvo. Podmienkou je, že nesmú nikoho zamestnávať a ich príjem (výnosy) by za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahli 170-tisíc eur. Daňové úrady sa potom uspokoja s jednoduchou evidenciou príjmov a výdavkov – vrátane prijatých a vydaných dokladov -, evidenciou HIM a NHIM na podnikanie, zásob, pohľadávok a záväzkov. Ak by počas roka takýto podnikateľ prekročil 170-tisícový limit, zjednodušenú daňovú evidenciu bude viesť do konca daňového obdobia a až v nasledujúcom období bude už musieť účtovať v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve.

    Zmeny v DPH

    Za významnú pomoc považuje vláda i veľké firmy schválenie skrátenej lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty (DPH) na polovicu, to znamená zo 60 dní na 30 dní. Toto opatreniebudú môcť toto opatrenie využiť iba registrovaní mesační platitelia tejto dane, ktorí budú tzv. daňovo spoľahliví.

    To znamená, že za ostaných 12 mesiacov nielenže musia byť platiteľmi DPH, ale nesmú mať podlžnosti voči daňovej a colnej správe, ako aj sociálnej poisťovni či zdravotnej poisťovni. „Štvrťročných platiteľov si nevšímame, tí sa môžu stať mesačnými platiteľmi kedykoľvek a následne využívať výhody skoršej vratky dane,“ uzavrel premiér Robert Fico.

    Okrem toho novela zákona o DPH prichádza s možnosťou skupinovej a aj spätnej registrácie. Skupinová registrácia znamená, že daňový úrad môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu viac daňových subjektov – firiem, ktoré sú síce právne nezávislé, ale sú úzko vzájomne prepojené tak po finančnej i ekonomickej stránke.

    Možnosť spätnej registrácie budú môcť podľa návrhu zase využiť tí podnikatelia, ktorí včas nepožiadali o registráciu na DPH, alebo tak urobili neskoro. Ako uvádza dôvodová správa, cieľom je umožniť podnikateľom uplatniť si nárok na odpočet dane za obdobie, v ktorom mali mať postavenie platiteľa dane, a vysporiadať prípadné povinnosti týkajúce sa tohto obdobia. Návrh zákona obsahuje aj možnosť vykonať odpočítanie dane v ktoromkoľvek zdaňovacom období kalendárneho roka po splnení podmienok na odpočet dane.

    Schválením balíka opatrení proti kríze, ktoré sú súčasťou daňových zákonov, predpokladá vláda výpadky v príjmoch z DPH v tomto roku 473,013 mil. eur, budúci rok by to malo byť zhruba 38 mil. eur. 

    Novel zákona o dani z príjmov, zákona o DPH, účtovníctve a spotrebných daniach z liehu boli schválené na februárovej schôdzi v rámci schváleného skráteného legislatívneho konania.