Číňania sa rozhodli pre netradičný experiment. Občanom mesta Šen-čen v južnej provincii Guangdong dal štát digitálne peniaze v hodnote 1,3 milióna eur. Týkalo sa to 50-tisíc spotrebiteľov vybraných v lotérii, pričom každý si v online červenej obálke našiel 200 jüanov (25,41 eura) od Čínskej ľudovej banky (PBOC). Udalosť zmapovala agentúra Reuters.
V rámci týždenného pilotného programu bola táto online peňaženka prístupná prostredníctvom aplikácie bez potreby existujúceho bankového účtu. Platby sa prijímali naskenovaním na smartfónoch v rôznych typoch predajní, od maloobchodníkov s luxusným tovarom cez supermarkety až po obchody s rýchlym občerstvením.
Chvála aj obavy
Niektorí čínski menoví analytici projekt chvália. „Udalosť skutočne znamená, že digitálny jüan už prešiel od teoretického interného testovania k praxi v reálnom svete,“ uviedol Wang Shibin, spoluzakladateľ obchodnej platformy pre kryptomeny HKbitEX.
Čínska revolúcia, ktorá zmení svet. Digitálny jüan je na svete
To však vyvolalo obavy zo strany zámorských pozorovateľov, pripomenula Reuters. Ak digitálny jüan, ktorý operuje mimo existujúcej finančnej infraštruktúry, ako je Swift, získa medzinárodnú trakciu, mohlo by to podľa nich narušiť dominanciu globálnych platobných systémov v amerických dolároch.
Raymond Yeung, hlavný čínsky ekonóm z Australia and New Zealand Banking Group, však uviedol, že digitálny jüan bude mať väčší efekt na domácej pôde. Čínske orgány budú mať podľa neho vďaka nemu možnosť podrobnejšie monitorovať obeh meny, čo by pomohlo zabrániť praniu špinavých peňazí. „Mohlo by to tiež umožniť cielenejšiu monetárnu politiku alebo, v extrémnych prípadoch, uvalenie záporných úrokových sadzieb na hotovosť.“
Aplikácie už Číňania majú
V Číne je obľúbenou metódou platieb za nákup mobilná platforma Alipay, ktorú prevádzkuje pobočka gigantu elektronického obchodu Alibaba Group Holding, no tiež aplikácia WeChat Pay spoločnosti Tencent Holdings. Vďaka nim sa z Číny stal jeden z najvyspelejších trhov s alternatívnymi platobnými metódami na svete.
R. Yeung si myslí, že bežní ľudia budú čoskoro radšej nakupovať za digitálne jüany než prostredníctvom služieb, ako sú WeChat alebo Alipay. „Všetko závisí od stimulov a tiež od toho, ktorý predajca dáva väčšiu motiváciu využívať jeho ponuku.“
PBOC na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie nereagovala.
Používatelia sú skeptickí
Experiment však skončil aj skepsou používateľov. Podľa Reuters niektorí tvrdili, že uprednostňujú existujúce nákupné nástroje, ako je napríklad všadeprítomná aplikácia Alipay.
„Alipay a WeChat Pay sú vonku už dlho," povedala kupujúca, ktorá uviedla iba svoje priezvisko, Zhong. Nová digitálna mena je podľa nej podobná tým už používaným skôr, takže prichádza dosť neskoro.
Zároveň dodala, že v budúcnosti by mohla zvážiť prechod na novú menu, no to bude záležať od toho, či sa bude pri tom cítiť pohodlne a bezpečne.
Ďalšia užívateľka online peňaženky – prezradila priezvisko Yuan – sa s tým tiež stotožnila. Povedala, že používanie digitálnej meny bolo menej výhodné ako existujúce možnosti.
„Neplánujem to znova zopakovať,“ tvrdila. „Pokiaľ by, samozrejme, neprišla iná červená obálka.“