Čína, Trump aj OPEC vytvárajú na komoditných trhoch nervozitu

Na začiatku uplynulého týždňa si ropa pripísala pod vplyvom najnovších odhadov Medzinárodnej agentúry pre energetiku IEA o rastúcom dopyte po rope v nasledujúcich piatich rokoch výraznejšie zisky. K rastu ceny prispeli aj vyjadrenia zástupcov kartelu OPEC o dôslednom dodržiavaní dohody o obmedzovaní produkcie ropy.

Pokiaľ ide o schôdzku predstaviteľov OPEC s americkými ťažiarmi ropy z bridlíc, ktorá sa uskutočnila minulý týždeň na energetickom fóre CERAWeek v Houstone, iránsky minister ropného priemyslu Bížan Zangáne ju označil za úplne zbytočnú. „Je to tisíc entít, ktoré nemajú ani odborový zväz, nie je možné uzavrieť s nimi všeobecnú dohodu,“ povedal.

Mierny optimizmus

Vďaka ekonomickému rastu v Ázii a oživeniu petrochemického priemyslu v USA sa globálny dopyt po rope do roku 2023 zvýši o 6,9 milióna barelov na 104,7 milióna barelov denne. To znamená, že dopyt vzrastie ročne v priemere o 1,1 percenta.

To by svedčilo v prospech rastu ceny ropy, lenže ponuka bude stúpať tiež. Ťažba vo svete má v nasledujúcich rokoch stúpnuť o 6,4 milióna barelov na 107 miliónov barelov denne. Z toho ťažba mimo kartelu OPEC o 5,2 milióna barelov na 63,3 milióna barelov denne. Ťažba v USA sa má do roku 2023 zvýšiť o 3,8 milióna barelov denne na 17 miliónov. Spôsobí to najmä rast ťažby ropy z bridlíc, ktorý prekoná pokles ťažby konvenčnej ropy.

Aj v utorok sa cena ropy ešte mierne zvýšila. Severomorská ropa Brent zaznamenala rast 0,4 percenta a americká WTI nepatrných 0,05 percenta. Pod rast sa však nemalou mierou podpísal aj prezident USA D. Trump so svojím nápadom zaviesť clo na oceľ a hliník.

Cena ropy klesla

V strede týždňa ropa prerušila svoju rastovú šnúru a Brent klesla o 2,2 percenta. Stáli za tým pravidelné týždenné dáta od amerického Federálneho úradu pre energetiku EIA, ktoré poukázali na rast zásob ropy v USA a taktiež aj na rastúcu produkciu v krajine.

Aj v nasledujúcom dni pokles pokračoval. Pod prehĺbenie strát ropy sa podpísalo zavedenie cla na dovoz ocele a hliníku do USA, ktoré podpísal D. Trump. To vyvolalo obavy z rozpútania obchodnej vojny a následného zníženia dopytu po rope. V závere týždňa si čierne zlato opäť pripísalo zisk, a to takmer tri percentá. Vďačilo za to poklesu aktívnych ropných vrtov v USA aj priaznivým číslam z amerického trhu práce v podobe rastúcej zamestnanosti.

Trhy na začiatku tohto týždňa vyčkávali na najnovšie informácie o vývoji ropných zásob a produkcie v USA, preto sa ceny ropy veľmi nemenili. V utorok by mal svoje odhady o zásobách ropy zverejniť Americký ropný inštitút (API) a v stredu vyjde kľúčová správa o stave zásob a vývoji produkcie od amerického ministerstva energetiky.

Podľa poslednej mesačnej správy ministerstva by produkcia zo siedmich hlavných zdrojov bridlicovej ropy v USA mala aj v apríli vzrásť oproti marcu o 131-tisíc barelov denne (1 barel = 159 litrov) na rekordných 6,95 milióna barelov/deň.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla tento pondelok 64,97 dolára za barel, WTI sa obchodovala za 61,38 dolára.

Rozkol v OPEC

Podstatnou správou však je, že po dvoch rokoch jednoty sa OPEC rozdelil na dva tábory. Kým Irán chce, aby kartel pracoval na udržaní ceny ropy na úrovni 60 dolárov za barel, aby vyššou cenou nemotivoval americké firmy k vyššej ťažbe ropy z bridlíc, Saudská Arábia preferuje cenu barelu okolo 70 dolárov. Tvrdí, že ťažiari z USA trh nerozkolíšu, keď proti nim stojí dohoda kartelu spolu s najväčším svetovým producentom, Ruskom.

Iránsky minister ropného priemyslu B. Zangáne v rozhovoru pre The Wall Street Journal vyhlásil, že OPEC by sa mohol na júnovej schôdzke dohodnúť, že v nasledujúcom roku začne zmierňovať doterajšie obmedzovanie ťažby ropy. Kľúčovým faktorom v diskusii o cenách bude názor Ruska, ktoré nie je členom kartelu. Ruský minister energetiky Alexander Novak nedávno označil za uspokojivú cenu 64 dolárov.

Priemyselné kovy vyčkávajú

Ceny priemyselných kovov s výnimkou niklu medziročne klesli kvôli hrozbe obchodnej vojny, ktorá je teraz mimoriadne aktuálna. Navyše sú obchodníci nervózni z krátko- a strednodobých vyhliadok na čínsky rast dopytu. Zmena čínskej ekonomiky zo starého typu na novú, menej zameranú na komodity, by mohla mať výrazný vplyv na dopyt po kovoch.

Súčasné spomaľovanie čínskej výroby sa začalo už v treťom štvrťroku 2017. Zásoby medi v skladoch sledovaných burzami odvtedy vzrástli najvyššie od roku 2013 a novoročné oživenie dopytu sa zatiaľ neprejavilo. Bohaté zásoby medi spôsobili, že na londýnskej burze kovov sa meď obchodovala v hotovosti a s výraznou zľavou na trojmesačný kontrakt.

V súčasnosti sa tona medi obchoduje za 6 857 dolárov, pričom jej cena už dlhšie stagnuje. Trh bude pravdepodobne pokračovať vo svojom vyčkávacom postoji a vyčkávať bude na reakciu krajín, na ktoré bude mať Trumpovo ohlásené clo na dovoz hliníku a ocele negatívny dopad. To všetko na pozadí tradičných vyjednávaniach o mzdách v tradičných ťažiarenských krajinách – v Peru a Čile.

Kobalt zaťažený daňou

Znepokojenie u výrobcov batérií do elektromobilov vyvolalo opatrenie o zvýšení zdanenia ťažby strategických kovov, ktoré podpísal minulý týždeň konžský prezident Joseph Kabila. Týka sa to aj kobaltu, ktorý sa používa pri výrobe batérií do automobilov s elektrickým pohonom a je nedostupnejší ako lítium. Zdanenie jeho ťažby vzrastie päťnásobne na 10 percent. Stredoafrická republika Kongo je pritom najväčším producentom kobaltu na svete. Kongo oplýva bohatými zásobami medi, zinku, zlata a diamantov.

J. Kabila sa pred podpisom zákona stretol na krízovom rokovaní s predstaviteľmi najvýznamnejších banských koncernov v krajine. Tí boli proti zvýšeniu dane. Prezident však dôrazne trval na uvedení zákona do života, ktorý nedávno schválil parlament.