Čím neskôr do penzie, tým menej peňazí v mešci. Zabudnite na najlepšie roky zárobkov, nefungujú

Čím neskôr odídu Slováci do dôchodku, tým bude ich penzia vyššia? To už od januára budúceho roka zrejme nebude pravda, ak sa menšinovej koalícii podarí v NR SR schváliť navrhnutú novelu zákona o sociálnom poistení. Tá by mala priniesť viaceré zmeny už od januára 2023.

Po novom by sa mala znížiť aktuálna dôchodková hodnota (ADH), ktorá je jedným z dôležitých parametrov pri výpočte dôchodku. Doteraz každý rok rástla. Ministerstvo práce pod vedením Milana Krajniaka argumentuje lepšou udržateľnosťou dôchodkového systému, ale i potrebou zlepšenia verejných financií o 2,4 percenta HDP v horizonte 50 rokov. Reálne to znamená, že budúce penzie budú nižšie ako tie súčasné.

Pokles budúcich penzií je reálny

Novopriznané dôchodky sa vypočítavajú podľa aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH). Tá sa každoročne v januári upravuje vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej mzdy v národnom hospodárstve, zistenú Štatistickým úradom za tretí kvartál kalendárneho roka. Kým doteraz sa do výpočtu každoročne používala hodnota 100 percent ADH, od 1. januára 2023 to zrejme po novom bude len 95 percent.

Investičný analytik FinGO.sk František Burda pre TREND prezradil, že táto korekcia síce zníži budúce dôchodky, no na druhej strane sa skutočne zlepší udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku.

„Následkom znižovania ADH bude pokles dôchodku budúcich penzistov, pričom pracovali rovnako dlho a za rovnakú mzdu ako súčasní. Hoci môže ísť len o pár eur, je to stále zníženie. Ak ešte od sumy vypočítaného dôchodku odrátame infláciu, ktorá v súčasnosti láme rekordy, tak kúpna cena budúcich dôchodkov bude ešte nižšia,“ objasnil pre TREND.

Štát ušetrí milióny eur ročne

Potrebujeme zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému, vysvetľuje dôvody znižovania hovorkyňa ministerstva práce Eva Rovenská. Úsporu vo výdavkoch v roku 2023 odhaduje rezort práce na úrovni približne 1,5 mil. eur, o rok neskôr na 4,4 mil. a v roku 2025 na 7,8 mil. eur.

Ministerstvo predpokladá, že napríklad v roku 2070 budú novopriznané penzie nižšie približne o 8,4 percenta.

„To by znamenalo pokles novopriznaného dôchodku za 40 rokov dôchodkového poistenia a pri zárobkoch na úrovni priemernej mzdy, približne 2,70 eura mesačne,“ dodáva E. Rovenská.

Odporúča, aby si penzisti zvýšili dôchodok napríklad výkonom zárobkovej činnosti, z ktorej sú povinne dôchodkovo poistení, dobrovoľným dôchodkovým poistením či prostredníctvom súkromných dôchodkových schém.

Posledných 10 rokov nerozhoduje

Mnohí poistenci sa často mýlia v tom, že ich dôchodok sa počíta zo zárobku posledných 10 rokov pred odchodom do penzie. Nie je to pravda, vyvracia tento omyl odborník na dane, mzdy a odvody Jozef Mihál na sociálnej sieti.

„Hodnotu ADH ovplyvniť nemožno, je určená zákonom. Štandardne sa doteraz každý rok zvyšuje tempom, akým sa medziročne zvýšia priemerné mzdy na Slovensku,“ objasňuje expert.

Dôchodok bude tým vyšší, čím vyšší získa niekto počet rokov dôchodkového poistenia a čím vyšší bude mať tzv. priemerný osobný mzdový bod. „Ten závisí od výšky odvodov, respektíve od hrubej mzdy alebo vymeriavacieho základu, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu. Teda, čím vyššie platíte odvody, tým vyšší bude váš priemerný osobný mzdový bod, a teda aj dôchodok,“ objasňuje J. Mihál.

Vzorec výpočtu starobného dôchodku

Dôchodok = POMB x ODP x ADH

• POMB je priemerný osobný mzdový bod poistenca
• ODP je obdobie dôchodkového poistenia
• ADH je aktuálna dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Pre rok 2022 platí suma 15,13 eura.

Prameň: Jozef Mihál, expert na dane a odvody  

Bez práce žiadna penzia nebude

Priemerný osobný mzdový bod sa podľa experta nezisťuje za posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku, ale počíta sa za všetky roky dôchodkového poistenia, počnúc rokom 1984 (v určitých prípadoch dokonca aj za roky predtým). 

„Ak sa chystáte do dôchodku povedzme o rok či dva, tak Sociálna poisťovňa vypočíta dôchodok na základe vašich odvodov počnúc rokom 1984 až doteraz. Keď ste sa narodili neskôr, a odvody ste začali platiť napríklad v roku 2000, tak sa dôchodok vypočíta z celoživotných odvodov,“ spresňuje.

Preto sa na Slovensku neoplatí spoliehať na to, že budúcemu penzistovi stačí dobre zarábať a platiť vyššie odvody posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku. Pravdou však podľa neho je, že odvody za posledný rok, teda rok, v ktorom niekto odchádza do penzie, sa do výpočtu priemerného mzdového bodu nezapočítavajú.  

Občanovi, ktorý celý život nepracoval a bol v evidencii na úrade práce, sa do obdobia dôchodkového poistenia započítavajú len roky do roku 2000. „Ak takýchto rokov nemá ani 15, nedostane žiadny dôchodok. Keď však získa aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia, dostane síce penziu, avšak nižšiu, ako je sociálna dávka,“ spresňuje expert na odvody.

V praxi sa môžu objaviť aj prípady, že aj osoba, ktorá nikdy nepracovala, dôchodok od štátu predsa len má. Zrejme je to z dôvodu celoživotnej invalidity alebo vďaka výchove pomerne veľkého počtu detí.

Takmer polovica Slovákov si na starobu nič neodkladá

Príjmy Slovákov rastú neporovnateľne pomalšie ako výdavky, napriek tomu mnohí nemyslia na budúcnosť.

Pracovný portál Kariéra.sk realizoval prieskum, do ktorého sa zapojilo 4700 respondentov. Z neho vyplynulo, že takmer polovica Slovákov si neodkladá na dôchodok žiadne peniaze.

„Svoju budúcnosť môžu zlepšiť a ovplyvniť aj tým, že si budú vytvárať finančnú rezervu. Až 47 percent Slovákov priznalo, že si neodkladajú žiadne peniaze na penziu,“ uviedla manažérka komunikácie portálu Kariéra.sk Katarína Tešla.

Zhruba 53 percentám opýtaných záleží na tom, čo bude o pár rokov a peniaze na starobu si odkladajú. Presne 59 percent z nich hovorí, že si mesačne odkladá menej ako 100 eur.

Od 100 do 200 200 eur si odkladá zhruba pätina respondentov. No niektorí Slováci si môžu dovoliť odložiť aj viac. Viac ako 500 eur si odkladá takmer sedem percent respondentov.

Ďalšie dôležité správy