Avšak niektoré štúdie poukazujú na zaujímavý fenomén – prokrastinácia v niektorých prípadoch nemusí byť len na škodu. „Prokrastinácia bola doteraz chápaná ako vyslovene negatívny fenomén, ktorý je potrebné odstrániť. Môj výskum ukázal aj pozitívne stránky prokrastinácie,“ povedala českému týždenníku Ekonom psychologička Tatiana Malatincová z Masarykovej univerzity v Brne.

Ako týždenník popisuje ďalej, T. Malatincová na základe svojho výskumu prokrastinátorov zistila, že sa líšia v odkladaní povinností aj v ich vnímaní. Následne ľudí rozdelila do troch skupín, pričom iba dvom z nich vyhýbanie sa povinnostiam škodí, tretia z prokrastinácie naopak môže aj profitovať.

Lepšie výkony pod tlakom

Prvou skupinou sú úzkostní prokrastinátori, ktorí chcú byť pracovití a majú veľké ambície, avšak nedokážu fungovať v danom tempe, aby všetko stíhali. Často sa púšťajú do viacerých vecí naraz, plnia viacero cieľov. Avšak kvantita vždy neprináša aj kvalitu.

Ďalšou skupinou sú averzní prokrastinátori. Ich charakteristikou je, že svoju prácu (alebo štúdium v škole) neznášajú a teda nie sú motivovaní. Často napríklad zamestnanci nechápu zmysel pripravovaného projektu, na ktorom pracujú, študenti potom nemusia vidieť zmysel učenia sa niektorých predmetov. Chýbajúca motivácia ich núti všetko presúvať na neskôr, pretože sa im do povinností nechce.

Tretím typom sú aktívni prokrastinátori. Tí svoje povinnosti odkladajú, pretože dlho pred termínom nedokážu pracovať efektívne, no nakoniec všetko stihnú bez problémov. Podľa T. Malatincovej im pomáha stres či časový tlak a v živote sú vo všeobecnosti spokojnejší.

Princípom fungovania aktívneho prokrastinátora je využitie voľného času. Ak má termín dokončenia projektu (alebo termín skúšky v škole) ďaleko, nájde si inú aktivitu, ktorá mu urobí radosť. Tým pádom prežíva pozitívne emócie. Pred daným termínom pocíti stres, ktorý ho vyburcuje k silnému výkonu, počas časového tlaku úlohu dokončí a cíti sa spokojne.

Produktívna prokrastinácia

Slová T. Malatincovej podporuje aj výskum publikovaný v The Creativity Research Journal, ktorý cituje portál quartz.com. Ten skúmal návyky inteligentných ľudí – víťazov súťaže Intel Science Talent competition. Ukázalo sa, že zástupcovia tejto skupiny prokrastinovali produktívne.

Niektorí napríklad používali odkladanie povinností ako spúšťač potrebnej hladiny stresu, aby sa dokázali na zadané úlohy lepšie sústrediť. Iní  odďaľovali rozhodnutia, čo im pomohlo lepšie sa nad daným problémom zamyslieť a dospieť k lepšiemu riešeniu.

Nemuseli pri tom nutne ani vykonávať súvisiace činnosti – pri premýšľaní nad inými záležitosťami mozog prichádza na nové súvislosti a dokáže prísť na úplne nový pohľad.

Práve tento čas víťazi spomínanej súťaže venovali „zmysluplným“ záležitostiam – návšteve úradov, bánk či nakupovaním. Niekedy samozrejme aj relaxovaním, pretože možnosť oddychu počas pracovnej doby môže zvýšiť následnú výkonnosť.

V tomto prípade je však potrebné ustrážiť si, čo to zmysluplná záležitosť je. Ak počas práce napríklad príliš často kontrolujete e-mailovú schránku alebo čekujete sociálne siete, môže sa to negatívne podpísať aj na vašom zdraví a inteligencii.