Vedci už totiž mnohokrát dokázali to, čo hudbymilovní ľudia vedia už dávno: správne zvolená hudba a zvuk môžu zvyšovať pracovný výkon a zabezpečiť, že pracovný deň ubieha rýchlejšie.

Výskum, s ktorým sa začalo pred desiatkami rokov, napríklad ukázal, že pri počúvaní hudby idú lepšie od ruky činnosti, ktoré sa opakujú. Pracovníci potom vykazujú aj väčšiu produktivitu. Vedci z Illinoiskej univerzity v štúdii z roku 1995 - teda z doby pred vynálezom iPhonu - uviedli, že počúvanie hudby zo slúchadiel zvyšuje pracovný výkon. Najviac sa to pritom týkalo stereotypných aktivít, napríklad zadávanie dát. V tom prípade sa produktivita zvyšovala až o 14 percent, nehľadiac na to, že zamestnanci mali hneď lepšiu náladu.

Zdá sa to očividné, ale vedci tiež poukazujú na skutočnosť, že hudba môže hlboko ovplyvňovať emócie. A môže sa použiť aj ako upokojujúci nástroj pri úzkostných stavoch. Podľa športového psychológa Costasa Karageorghisa z britskej Brunelovej univerzity, ktorý skúmal vplyv hudby na výkon, by mali pracovníci pre upokojenie počúvať rytmicky jednoduchú muziku zo 70. až 90. rokov - napríklad Enyu.

Kto naopak potrebuje „naštartovať“, mal by vraj zase zvoliť hudbu s tempom 120 až 140 úderov za minútu - napríklad skladbu Boom Boom Pow od americkej kapely Black Eyed Peas (130 úderov za minútu) alebo pieseň Move On Up od už zosnulého amerického speváka Curtisa Mayfielda (136 úderov za minútu), ktorá podľa C. Karageorghisa „vzbudzuje pocit pohybu a energie“.

Výkonnosť ale vraj ovplyvňujú aj slová. Pred veľkou prezentáciou alebo pracovným pohovorom by si tak ľudia mali dopriať pozitívne texty. „Môže to mať vplyv na sebavedomie a posilnenie ega,“ povedal C. Karageorghis.

K záveru, že hudba ovplyvňuje pracovný výkon zamestnancov riešiacich zložité úlohy, došla Teresa Lesiuk z Miamskej univerzity. Neplatí to údajne ale pre všetkých rovnako: úplných nováčikov alebo naopak skúsených expertov hudba príliš neovplyvnila. Výkonnosť stredne skúsených pracovníkov ale rástla.

Varovaním pre šéfov by podľa T. Lesiukovej mal byť prípad počítačových programátorov, ktorí v rámci výskumu mohli po dobu niekoľkých týždňov počúvať hudbu podľa svojho vlastného výberu. Akonáhle s tým prestali, nálada aj produktivita sa okamžite hlboko prepadli.

Moc zvukov siaha ďaleko za hudbu. Pri počúvaní jemných šumov na pozadí - napríklad zvukov klábosenia v rušnej kaviarni alebo pracovných zvukov otvoreného kancelárskeho priestoru - sa tiež zvyšuje kreativita zamestnancov. Tvrdí to aspoň Ravi Mehta z obchodnej fakulty Illinoiskej univerzity. Je zaujímavé, že podľa R. Mehtu je pre pracovný výkon prínosné aj rozptyľovanie - hoci väčšina ľudí je presvedčená o opaku.

„Primeraná miera rozptyľovania narúša vaše myšlienkové pochody, a keď sa vaša myseľ odpúta od problému, máte tendenciu myslieť kreatívnejšie,“ povedal R. Mehta. Zároveň ale upozornil, že to neplatí pre zamestnancov, ktorých náplň práce vyžaduje hlbokú koncentráciu. Rovnako ako príliš veľa hluku nevedie k väčšej produktivite.