Právna úprava ochrany osobnostných práv je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 11 a nasl. zákona č.: 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Občianskoprávna úprava v tejto oblasti vychádza z druhej hlavy, druhého oddielu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá upravuje základné ľudské práva a slobody.
Podľa § 11 OZ má fyzická osoba právo na ochranu „života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ OZ poskytuje právnu ochranu osobnostných práv každej fyzickej osobe bez rozdielu.
Práva na ochranu osobnosti sa tak môžu domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby, no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané tým, že osoba, ktorá vstúpi na verejnú scénu, musí počítať s tým, že ako verejne známa osoba bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny ako aj súkromný život. Súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti (Uznesenie NS SR sp. zn.: 4Cdo/149/2009).
V prípade zverejnenia kritického listu o starostovi obce dochádza k stretu dvoch záujmov – a to práva na ochranu osobnosti na jednej strane a práva na slobodu prejavu na strane druhej. Súčasťou slobody prejavu môže byť aj kritika. Aby kritika nenapĺňala znaky neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, musí byť:
- vecná (nie zahmlievajúca alebo škandalizujúca),
- pravdivá (vychádzajúca z pravdivých podkladov),
- primeraná (čo do spôsobu, účelu, obsahu a formy).
Cieľom kritiky s takýmito znakmi má byť náprava určitého negatívneho javu (okolnosti alebo správania sa), nie však urážka, poníženie, zosmiešnenie, škandalizácia alebo zneváženie ľudskej dôstojnosti.
Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, pričom ním môže byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života fyzickej osoby. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ, vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Ak neoprávnený zásah mal širokú publicitu (napr. prostredníctvom tlače, internetu a pod.) takýto zásah v podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa nemajetkovej ujmy v peniazoch (R 45/2000).
Pri posudzovaní stretu práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu prejavu bude preto potrebné rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi treba vidieť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, hodnovernosti, objektívnosti a cieľa, ktorý sa konkrétnym prejavom sleduje. Zákonná ochrana osobnosti je daná len vtedy, ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Kritika nie je neoprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúce sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú) a ak je primeraná obsahom aj formou (R 103/1967).
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
