Udialo sa tak cez novelu Občianskeho súdneho poriadku tento týždeň priamo v parlamente pred konečným hlasovaním o novele. Podľa finančných spoločností sa tým de facto stoplo poskytovanie nákupu na splátky a lízingu. Neupokojilo ich ani piatkové stanovisko Národnej banky Slovenska, podľa ktorej sa sprísnenie predaja na splátky a lízingu netýka.

Prísnejšia legislatíva

Podmienky aj fungovanie nebankových spoločností prešlo pritom od konca vlaňajška výraznými zmenami. Od sprísnenia legislatívy pre produkty – napríklad sa zakázala ponuka hotovostných pôžičiek - až po prelicencovanie. Jeho výsledkom malo byť, že na trhu ostanú oficiálne pôsobiť len spoločnosti, ktorých produkty aj obchodné podmienky preverila Národná banka Slovenska. Tá ich od tohto momentu zároveň už aj dohliada podobne ako banky či poisťovne.

Skutočnosť, že sa najvýznamnejšie nebankovky postupne začínajú „štandardizovať“, vidieť aj na ich aktuálnych kampaniach. Niektoré sa porovnávajú priamo s bankovými produktmi, napríklad Tesco finančné služby sľubuje pri riadnom splácaní úrok 15,69 percenta (ročná percentuálna miera nákladov RPMN je 17 %), pod priemerom bánk. Úvery tejto spoločnosti zastrešuje Home Credit.

Iné ponúkajú podobne ako banky jednotnú sadzbu pre všetkých žiadateľov, ktorí prejdú ich hodnotením. Napríklad Cetelem 8,9 percenta pri úveroch od dvetisíc po 25-tisíc eur a splácaním najdlhšie päť rokov.

Že tieto ponuky skutočne môžu konkurovať bankám, TRENDu potvrdil na základe porovnania s aktuálnymi ponukami spotrebných úverov od bánk aj Pavel Škriniar z Finančnej hitparády. Podľa metodológie, kde porovnávali všetky ponuky s najlacnejšou bankovou pôžičkou a s najmenším počtom podmienok viazaných na poskytnutie úveru sa napríklad pôžička od Cetelem umiestnila niekde v polovici rebríčka aktuálnych bankových ponúk.

Stále nezrovnalosť

Kvôli otáznej zmene legislatívy sa Asociácia poskytovateľov spotrebiteľských úverov chce obrátiť na prezidenta, ktorý má právo parlamentom schválené zákony vetovať a vrátiť ich na opätovné hlasovanie parlamentu, aj na ministra financií.

R. Madej presadil, aby neprijateľnou podmienkou bolo, že sa zo spotrebiteľskej zmluvy plnenie poskytuje priamo alebo nepriamo tretej osobe. To je pritom podstatou nákupu na splátky alebo lízing, kde si klient vybaví úver od finančnej spoločnosti, tá ho ale rovno poukáže predajcovi.

R. Madej tvrdí, že plnenie pre tretiu osobu obmedzil len pri vybraných zmluvách, nie pri splátkovom predaji a lízignu, čo v stanovisku tvrdí aj NBS. Ivan Kahanec, výkonný tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ale argumentuje, že obmedzenie sa týka všeobecných ustanovení zákona. „Tie sa vzťahujú na všetky v ňom menované úvery.“ V prípade súdnych sporov s klientmi na súde by tak nebankovkám hrozili prehry, čo nechcú riskovať.