Tri týždne mimoriadnych výkyvov v náladách globálnych investorov sprevádza volatilita na stredoeurópskych devízových trhoch. Zverejnenie výsledkov hlasovania bankovej rady Českej národnej banky (ČNB) potvrdilo, že oslabenie českej koruny nad 26 CZK/EUR ani zďaleka nezodpovedá uvoľneniu menových podmienok, ktoré by ukončilo debatu o podpore hospodárstva nižšími úrokovými sadzbami.
Septembrové výsledky priemyslu pripomenuli, že aj ostatná apreciačná korekcia vyšehradských mien sa znova niesla v réžii externých impulzov. Čo do príčin, ako aj rozsahu tak posilnenie u susedov v závere prvého novembrového týždňa možno označiť za korekciu. Forint v rámci nej vymazal polovicu zo strát zo záveru októbra, keď nakrátko spevnel k úrovni 271 HUF/EUR. Nad úrovňou zodpovedajúcou zmazaniu troch štvrtín predchádzajúcich strát sa udržala apreciačná korekcia zlotého, ktorý spevnel k hranici 4,20 PLN/EUR.
Aj v prípade oslabenia českej koruny, ktoré sa začalo ešte v polovici septembra, neprelomila korekcia z úvodu novembra „trojštvrtinovú“ bariéru (25,377 CZK/EUR), ktorej zdolanie by dovoľovalo definitívne zažehnať strednodobé riziko opakovaného oslabenia. Najmenej si ostatnú vlnu apetítu po riziku užil rumunský leu, ktorý ostal prilepený v úzkom pásme blízko hranice 4,3 RON/EUR, stále na dohľad svojich novoročných miním. Aj preto je v porovnaní s marcom zmena jeho kurzu len minimálna. Aj po ostatných výkyvoch je osemmesačné posilnenie vyšehradských mien k euru stále viac než desaťpercentné.
Eurové Slovensko sa v septembri tešilo zmierneniu medziročného útlmu v priemysle na (-5,2 %). S viac než 15-percentným medziročným kurzovým zlacnením (ktoré pociťujú domácnosti v inflácii) si podobne optimistický výsledok zapísal rumunský priemysel (-4,0 %). Septembrové výsledky v Česku (-11,9 %) i Maďarsku (-15 %) pripomínajú, že tento rok nie je najšťastnejší pre apreciačné eskapády mien ekonomík životne závislých od vývozu.
Preto neprekvapí, že za inak očakávaným rozhodnutím o nezmenených kľúčových úrokoch (1,25 %) stála v bankovej rade ČNB o jeden hlas stenčená väčšina. Traja zo siedmich menotvorcov hlasovali za štvrťbodové zníženie úrokov.
Priestor na menový stimul nižšími úrokmi pripomenula nielen októbrová deflácia (-0,2 %). Nadol revidovala ČNB aj prognózu inflácie na tento (0,7 %) i budúci rok (1,2 %). Medzi protiinflačnými rizikami nezabudla uviesť aj pokračujúcim hrboľatým terénom (prognózovaným rastom na úrovni 1,1 %) spôsobený „možný nižší budúci rast nominálnych miezd“.
Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko.