Ceny potravín sú ako na hojdačke. Ich regulácia je stále v hre, susedia idú vlastným smerom

Obchodníkom čoskoro pribudnú nové administratívne povinnosti. Od augusta budú musieť viesť evidenciu o cenách i kalkulácii nákladov a držať ju ešte tri roky po predaji tovaru.

Ministerstvo financií SR bude musieť v zmysle parlamentom schválenej novely zákona o cenách z dielne opozičného Smeru-SD vykonať analýzu cenového vývoja na trhu so základnými potravinami do 30 dní od účinnosti legislatívy. V prípade potreby musí navrhnúť vláde dočasné opatrenia na obdobie šiestich mesiacov.

Z novely vypustili konkrétny zoznam základných potravín, ktorých ceny sa mali sledovať. Nahradil ho odkaz na prílohu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá takýto zoznam obsahuje. Potraviny sa stali súčasťou predvolebných politických debát a viacerých poslaneckých návrhov, ktoré sa dostali až do parlamentu. Tie síce sľubujú, že to prinesie nižšie ceny potravín, ale odborníci z praxe aj zodpovedné rezorty tvrdia, že sa dosiahne pravý opak.

Tichá regulácia je v hre

Vo všeobecnosti je dobré, že vláda bude analyzovať situáciu na trhu, aby sa nekonalo podľa pocitov, ale podľa tvrdých dát, konštatuje pre TREND Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Podobnú analýzu urobili vo Francúzsku, v Česku alebo v Litve. Všetky ukázali, že trh s potravinami nezlyhal, nikto na trhu nezneužíva svoje postavenie a umelo nenavyšuje ceny. Záverom všetkých analýz je, že regulácia cien alebo marží by bolo zlé riešenie a tieto štáty k nej ani nepristúpili.

„Vítame, že pozmeňujúcim návrhom sa zmenilo prechodné ustanovenie a nevyplýva z neho povinná regulácia podľa zákona o cenách. Ministerstvo financií bude mať voľnú ruku v riešeniach, čiže môže ísť napríklad aj o adresnú pomoc nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, o čom hovorí aj súčasná úradnícka vláda,“ dodáva M. Krajčovič.

V parlamente je však ešte jeden zákon o cenách, ktorý navrhuje reguláciu obchodnej prirážky a pochádza z dielne strany Hlas-SD.

„Akákoľvek regulácia cien, marží alebo prirážok bude znamenať zvyšovanie cien pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, prípadne aj výpadok viacerých tovarov na trhu. Bola by aj veľmi negatívna smerom k slovenskej potravinárskej výrobe, keďže slovenské potraviny sú drahšie ako tie zahraničné,“ dodáva M. Krajčovič. Obchodníci by mohli preto kompenzovať straty zo štátnej regulácie práve nákupom lacnejších zahraničných potravín.