Ceny komodít padajú. Sú najnižšie od roku 2002

Ropa sa prepadla

Ropa v závere týždňa pokračovala v klesajúcom trende. Ľahká americká ropa WTI sa obchodovala za na 46,82 dolára za barel a ropa Brent si pohoršila na 51,72 dolára za barel. Ropa WTI zaznamenala za mesiaci júl až 21 percentný prepad, čo bol najväčší mesačný pokles od októbra 2008. Ani začiatok nového mesiaca nepriniesol zmenu sentimentu a ropa WTI sa dostala pod hranicu 46 dolárov za barel. Ťažba ropy v členských krajinách kartelu OPEC v júli presiahla 32 milióna barelov a dostala sa na najvyššiu úroveň od roku 2008. V Saudskej Arábii bola ťažba takmer na rekordu.

Na trhu pritom už dlhšiu dobu panuje ponuka nad dopytom. Údaje signalizujú, že Rijád a ďalší kľúčoví členovia kartelu sú napriek nízkym cenám odhodlaní svoj podiel na trhu obhájiť. Prepadu cien ropy ale pomohol zmierniť kurz dolára, ktorý zamieril nadol po nečakane slabších údajoch o vývoji mzdových nákladov v USA. Slabší dolár znižuje ceny ropy a ďalších komodít z pohľadu držiteľov ostatných mien, čo podporuje dopyt a tlačí ceny nahor.

Zlato v prachu

Minulý týždeň sa cena zlata vybrala pod úroveň 1 100 dolárov za troyskú uncu a striebro ho nasledovalo.

Zlato celý týždeň zotrvávalo pri hranici 1 100 dolárov. Striebro sa snažilo posilniť na 14,9 dolára za uncu, ale márne. Piatkové obchodovanie znamenalo pre oba drahé kovy mierne posilnenie, ktoré na začiatku tohto týždňa obchodníci vymazali. Cena zlata uzavrela minulý týždeň na úrovni 1 095,2 dolára za uncu, čo bolo o 4,3 dolára menej ako týždeň predtým.

Cena striebra bola na úrovni 14,79 dolára. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 74,05, čo znamená, že za 74,05 gramov striebra bolo možné kúpiť gram zlata. Kým na drahé kovy investori zanevreli, dolár a euru, teda ničím nekryté meny, zažívajú priam renesanciu.

V tejto situácii sa nedarí ani ťažobným spoločnostiam. Mnohé, doslova kapitáni ťažobného priemyslu, sa prepadli aj o 85 percent pod svoje maximálne hodnoty z rokov 2011 – 2012. V tejto situácii však zbystrujú svoju pozornosť portfólioví manažéri. Práve teraz je totiž ideálna doba na nákup žltého kovu, ktorý – či si to už bankári chcú alebo nechcú priznať – preverila história.

Napriek tomu, že v dolárovom vyjadrení stratilo zlato od roku 2011 až 40 percent. Na trhu s drahými kovmi sa môžeme preto dočkať prekvapení.

Gréci vsádzajú na šperky

Kritický stav gréckej ekonomiky, neistota a zlé vyhliadky do budúcnosti prinútili Grékov premýšľať ako naložiť so svojimi úsporami. Mnohí obyvatelia južnej časti Balkánu kvôli hrozbe opustenia eura a nedôvere k bankovému systému ukladajú peniaze do čohokoľvek, čo vie udržať hodnotu vložených financií, v lepšom prípade postupom času ich aj zhodnotiť. Informovala o tom agentúra ALO diamonds CZ.

„Gréci sa pripravujú na možnosť prechodu k drachme, kedy nikto nevie, čo bude nasledovať. Ľudia neveria bankám, boja sa, že by v nich mohli prísť o svoje úspory. Preto peniaze radšej investujú do luxusných šperkov, ktoré si hodnotu nielen držia, ale dlhodobo sa aj zhodnocujú. Rastúce predaje investičných šperkov s drahokamami pozorujeme už dva až tri roky. A nejde len o naše klenotníctva, rovnaký trend hlási aj konkurencia. V porovnaní s júnom minulého roka teraz predávame o 20 percent viac,“ uvádza Christos Glaftis z klenotníctva Tempus Jewellery v Solúne a dodáva: „Investičné klenoty ponúkame už od 2-tisíc eur. Priemerná cena investičného šperku, ktoré u nás zákazníci nakupujú, je zhruba 4-tisíc eur. Obľúbené sú zlaté šperky s veľkými medzinárodne certifikovanými diamantami. Ceny zatiaľ nerastú, skôr zostávajú rovnaké. Malé navýšenie prináša len zmena kurzu voči doláru.“

Väčší objem predaja uvádza aj Marianne Le Clere Papalexis, generálna riaditeľka klenotníckej siete Zolotas citovaná britským denníkom Guardian: „Rastúci záujem o luxusné šperky nás častokrát aj prekvapí. Nie je to tak dávno, čo k nám prišiel zákazník, ktorý nepôsobil nijako zámožne, s úmyslom kúpiť šperky za milióny eur.“

Žatva v plnom prúde

Po zlepšení počasia v kľúčových oblastiach svetové ceny obilnín klesli, k čomu prispeli aj odhady dostatočných zásob a ponuky, či len pomaly sa rozbiehajúci dopyt.

Ako vyplýva z najnovšej správy Ministerstva poľnohospodárstva USA (USDA) svetová produkcia pšenice mala dosiahnuť 722 miliónov ton, pričom spotreba by mala predstavovať 714 miliónov ton. Svetové zásoby tejto obilniny dosahujú 220 miliónov ton. Z výroby obilnín v USA najväčší medziročný nárast zaznamenali farmári u pšenice tvrdej (39 percent), u jačmeňa (15 percent), ovsa (13 percent) a ciroku (24 percent) a sóje 2 percent. Svetová produkcia kukurice by mala tento rok predstavovať 991 miliónov ton, čo je menej ako vlani. Na pokrytie spotreby vo výške 987 miliónov ton by však malo stačiť, veď svetové zásoby by mali byť na úrovni 190 miliónov ton.

Vysoké zásoby kukurice má Čína (pravdepodobne 120 miliónov ton), ktorá ju od jari ponúka v aukcii, ale od apríla sa je predalo sotva 3,5 milióna ton. Rusko malo ku koncu júla zobratých iba 20 percent výmer obilnín s priebežnou produkciou 32,1 milióna ton (odhad celkom 2015: 103 miliónov ton). Kvôli meškaniu žatvy je oneskorený aj vývoz (zatiaľ 1,3 milióna ton, z toho 0,7 milióna ton pšenice a 0,4 milióna ton jačmeňa).

Zdroj: SITA / AP

Oneskorenie zberu pšenice spôsobil aj pomalý štart vývozu z oblasti Čierneho mora. Ukrajina má zatiaľ zožatých 24 miliónov ton, no kvalita pšenice je horšia ako vlani. 60 percent dosahuje len kŕmnu kvalitu. Cena potravinárskej pšenice na svetových trhoch opäť mierne klesla.

Na Parížskej burze je cena (septembrovej) potravinárskej pšenice 180,50 eura za tonu, na burze CBOT v Chicagu je 165,75 eura za tonu. Na európskych trhoch sa cena potravinárskej pšenice pohybuje od 144,34 eur/t (Bratislava) do 190 eur za tomu (Brusel).

Cena kŕmnej pšenice sa pohybuje od 126,98 eur za tonu (Bratislava) do 180 eur za tonu (Hamburg). Pšenica tvrdá sa predáva od 300 do 324 eur za tonu. Cena sladovníckeho jačmeňa sa v Európe pohybuje od 162,70 eur za tonu (Zachodni, Poľsko) do 202 eur za tonu (Rouen, Francúzsko). V Bratislave sa obchoduje za 122,72 eur za tonu, v Bruseli do 171 eur za tonu. Cena kukurice v Európe mierne stúpla na 136,53 eur za tonu (Brno) do 196 eur za tonu (Brusel). Cena (decembrovej) kukurice na burze CBOT v Chicagu je 125,87 eur za tonu, na burze v Paríži 174,25 eur za tonu (dodávka v auguste).