Centrálni bankári majú moc nastavovať úrokové sadzby, ktoré prostredníctvom ekonomického rastu ovplyvňujú život takmer každého. Najmä politikov, ktorí sa snažia maximalizovať ekonomický rast prostredníctvom vysokých fiškálnych výdavkov. Vysoké úroky sú ale brzdou ich stratégií aj preferencií.
Kým v eurozóne je na tomto fronte zatiaľ stále pomerne ticho, v susedných krajinách to začína medzi centrálnymi bankármi a vládami vrieť.
V stredu nazval maďarský minister financií Márton Nagy centrálnych bankárov „kyklopmi“, ktorí sa sústreďujú len na infláciu. Narážal tým na politiku šéfa domácej centrálnej banky Györgya Matolcsyho, ktorý drží sadzby na úrovni 6,75 percenta, hoci inflácia v krajine sa pohybuje na úrovni štyroch percent.
Mnohých politikov frustruje, že štát musí kvôli vysokým úrokovým sadzbám platiť vysoké náklady na správu svojho dlhu. Obzvlášť v Maďarsku, kde sú tieto náklady rekordne vysoké, dokonca vyššie než v Taliansku. Zároveň sa ekonomika potáca blízko recesie, keďže nízka úverová aktivita brzdí ekonomický rast.
Ešte silnejší politický nádych má súboj vlády s guvernérom poľskej centrálnej banky. Súčasný premiér Donald Tusk priamo obviňuje Adama Glapiňského zo znižovania ekonomického rastu. Glapiňského totiž do funkcie dosadila bývalá vládna koalícia.
Ešte pred voľbami, ktoré sa konali na konci minulého roka, Glapiňski znižoval úrokové sadzby, no celý tento rok ich drží na vysokej úrovni 5,75 percenta, pričom sa inflácia tiež pohybuje na úrovni okolo štyroch percent. Poľská vláda útočí na politizáciu centrálnej banky.
Červeným súknom pre Tuska boli vyjadrenia Glapiňského, že do roku 2026 je znižovanie úrokových sadzieb mimo stola z dôvodu obáv o cenovú stabilitu. V posledných týždňoch sa však ukázalo, že Glapiňski môže presa len mať pravdu.
Najnovšie čísla ukázali prudký rast inflácie aj ekonomického rastu. Dôvod je pomerne zrejmý - podobne ako Slovensko, aj poľská vláda zaznamenáva masívne deficity verejných financií na úrovni päť percent HDP. Na rozdiel od Slovenska však financujú budovanie armády.
Nemecká obsesia infláciou spôsobuje sebe aj eurozóne čoraz väčšie ekonomické problémy
Pri takto vysokých deficitoch je prehriatie ekonomiky prirodzené, čo je dôvod, prečo Poľsko v druhom kvartáli zažilo jeden z najlepších rastov HDP v EÚ. Vyššie úrokové sadzby preto majú v súčasnej situácii svoje opodstatnenie. Mnohým sa to však nepáči, a to nielen európskym politikom.
Skutočné súboje o úrokové sadzby sa odohrajú na druhej strane Atlantického oceánu. Jednou z veľkých predvolebných tém bude znižovanie úrokových sadzieb Federálnym rezervným systémom. Donald Trump sa už viackrát vyjadril, že nižšie sadzby pred novembrovými voľbami bude vnímať ako pomoc demokratom.
V stredu však americká vláda zverejnila revíziu najdôležitejšieho ekonomického ukazovateľa – počet novovytvorených pracovných miest – o 800-tisíc. Americká ekonomika za posledný rok vytvorila oveľa menej pracovných pozícií, ako deklarovali vláda aj Fed. To naznačuje, že obavy ekonómov o slabý trh práce mali racionálny základ.
Po týchto revíziách je takmer isté, že v septembri Jerome Powell zníži sadzby, čo vyvolá silný odpor Donalda Trumpa. Ešte keď bol prezidentom, odmietal akékoľvek úvahy o zvyšovaní sadzieb a verbálne na Powella útočil. Nakoniec sa môže stať, že pred voľbami Fed zníži sadzby niekoľkokrát, čo Trumpa nepoteší.
Ak sa Trump opätovne stane prezidentom, pravdepodobne sa bude snažiť znížiť právomoci Fedu a Powella čoskoro vymeniť. Výmena šéfa poľskej a aj maďarskej centrálnej banky je v hľadáčikoch oboch vlád, bez ohľadu na to, ako demokraticky sa prezentujú.
Centrálnych bankárov čaká ťažké obdobie. Kým ekonomika ako-tak rastie, ich sporná politika boja s infláciou sa toleruje. Ak však príde recesia, politici budú ukazovať priamo prstom na ekonómov, ktorí držali úrokové sadzby príliš dlho a príliš vysoko.
