Zatiaľ čo americký Fed má našliapnuté začať úrokové sadzby zvyšovať, ECB hľadá nové cestičky, ako menovú politiku ešte viac uvoľniť. Dolár má našliapnuté posilniť voči košu mien už po jedenásty týždeň v rade, čo by bola jeho najdlhšia rekordná šnúra za viac ako 40 rokov.

Tento týždeň sa do kurzu eura voči doláru negatívne premietli aj nie veľmi oslnivé výsledky prieskumov PMI a Ifo, ktoré sa pokladajú za najspoľahlivejšie predstihové indikátory budúceho hospodárskeho vývoja. Tieň na eurozónu vrhá aj pokračujúce napätie za jej východnými hranicami.

Vo štvrtok prilial olej do ohňa prezident ECB Mario Draghi, ktorý sa vybral na návštevu čakateľa na zavedenie eura, Litvy. Mario Draghi uviedol, že ECB je pripravená použiť ďalšie neštandardné opatrenia či navýšiť objem programov skupovania aktív, ktorých cieľom je naštartovať úverovanie a infláciu v eurozóne. Keďže už o týždeň nás čaká októbrové zasadnutie ECB, komentáre jej prezidenta sú pozorne vnímané.

Komu sa tento mesiac nedarí, sú komodity. Silnejúci americký dolár, nepriaznivé prospekty čínskeho rastu a prebytok ponuky. To sú hlavné faktory, ktoré sa pričinili o pokles cien komodít na najnižšie úrovne od vypuknutia globálnej finančnej a neskôr hospodárskej krízy. Hodnota indexu, ktorý sleduje ceny 22 najvýznamnejších komodít ako sú ropa, drahé kovy či obilniny, poklesla tento týždeň na najnižšiu úroveň za päť rokov.

Striebro za ostatný mesiac zlacnelo o takmer desatinu, no ďaleko za ním so stratami nezaostali ani ďalšie drahé kovy ako platina či zlato. Dvojciferné percentuálne poklesy cien si za posledný mesiac pripísali aj viaceré poľnohospodárske komodity na čele so sójou a pšenicou.

Do centra pozornosti sa tento týždeň po dlhšej prestávke opäť dostalo aj Grécko. Obavy, že Grécko predčasne ukončí čerpanie finančnej pomoci od Medzinárodného menového fondu (MMF), sa pretavili do nárastu výnosov z gréckych štátnych dlhopisov. Grécky premiér Samaras na tohtotýždňovom stretnutí s nemeckou kancelárkou Merkelovou vyhlásil, že Grécko by mohlo opustiť záchranný program z MMF predčasne, nakoľko jeho krajina sa už dokáže financovať na trhu za výhodnejších podmienok.

MMF je v Grécku veľmi nepopulárnou autoritou a Samarasove slová tak možno pripísať aj populizmu, avšak ak by Grécko k takémuto kroku pristúpilo, nieslo by to so sebou značné riziká v podobe hrozby opätovného odstrihnutia krajiny od trhu. Grécko sa na dlhopisový trh postupne vracia len v ostatných mesiacoch a hoci investori momentálne sú ochotní dlhovému hriešnikovi požičiavať, situácia sa môže rýchlo zvrtnúť. Prípadné skoršie ukončenie spolupráce s MMF Samaras označil za úspech, nie rozvod. Výnos do splatnosti z gréckych 10–ročných bondov tento týždeň po prvýkrát za vyše mesiac prekonal hladinu šesť percent ročne.

Lepšie správy prišli z krajiny ďalšieho dlhového hriešnika eurozóny. Oživujúci sa domáci dopyt a motor v podobe exportu – to sú dva hlavné faktory, ktoré podľa slovinskej centrálnej banky poháňajú slovinskú ekonomiku vpred. Podľa novej prognózy centrálnej banky vzrastie slovinská ekonomika v tomto roku o 1,6 percenta, čo je takmer trojnásobne rýchlejšie tempo rastu, než predpokladala aprílová prognóza.

Rýchlejší rast slovinskej ekonomiky by mal zároveň uľahčiť prácu kabinetu nového premiéra Cerara pri znižovaní deficitu verejných financií (v pomere k HDP). V minulom roku dosiahol deficit slovinských verejných financií takmer 15 percent HDP, pod čo sa podpísala aj rekapitalizácia tamojšieho bankového sektora ešte pod záštitou vtedajšej premiérky Bratušekovej.

Autorka je analytička Poštovej banky

TREND na burze vychádza každé ráno na TREND.sk. Prečítajte si všetky vydania a objednajte si RSS feed tu