Čaro ESG sa stratilo. Svet hľadá udržateľnosť udržateľného investovania

Pre mnohých to bol šok, keď v máji tohto roka Teslu vylúčili z ESG indexu spoločnosti S&P 500. Automobilka, ktorá sa viac ako akákoľvek iná zasadila za prechod k menej uhlíkovej budúcnosti, si neudržala štítok firmy presadzujúcej environmentálny, sociálny a korektne manažérsky prístup označovaný ako ESG. Najviac paradoxné na celej situácii bolo, že medzi ESG spoločnosťami si udržal pozíciu fosílny gigant Exxon Mobil a spolu s ním šesť ďalších ropných spoločností.

Elon Musk nazval ESG podvodom a odrazom podvolenia sa firiem „ľavicovej agende“. Dôvodom, prečo Tesla z rebríčka vypadla, nebola jej environmentálna politika. Podľa vyjadrení tvorcov indexu išlo najmä o etiku podnikania firmy obviňovanej z rasizmu a nízkych pracovných štandardov. K tomu sa pridali prípady smrti vodičov áut pri využívaní autopilota. Určitú rolu mohla hrať aj politika, keď E. Musk verejne brojí proti americkým demokratom majúcim vplyv v médiách a finančných spoločnostiach.

Ilúzia ESG

Prípad Tesly naplno odkryl slabiny ESG stratégie. Tri písmenká sa stali synonymom najprv módnej vlny a neskôr kontroverzie. Do mája 2018 sa objavovali v menej ako percente výročných správ amerických spoločností. O tri roky neskôr už bola environmentálna, sociálna a manažérska udržateľnosť komunikovaná v pätine z nich.

Jej najväčším problémom sa stala nejednoznačnosť, čo vlastne ESG znamená. Každý trom písmenám prisudzoval iný význam či cieľ. A keďže sa výraz ESG stal hitom, rýchlo sa stal aj marketingom a PR,  častokrát bez reálneho pozadia. Economist si dal tú prácu, že prešiel držbu 20 najväčších ESG fondov. Každý z nich držal v priemere 17 producentov fosílnych palív, čím podrýva prezentované klimatické ciele. A lepšie neboli ani sociálne ciele, keďže mnoho fondov investuje do gamblingu, alkoholových a tabakových spoločností.

ESG chaos vyplával na povrch. Nevie nikto, čo presne ESG investícia znamená, a tak si ju každý vysvetľuje po svojom. Kým ratingové agentúry majú 99-percentnú zhodu na úverovom ratingu, na ESG ratingu sa zhodnú iba v menej ako polovici prípadov. Keď Economist skúmal šesť ESG ratingových agentúr, zistil, že používajú 709 rôznych metrík naprieč 64 kategóriami. Spoločných mali iba 10 kategórii, a aj tie neobsahovali znižovanie skleníkových plynov.

ESG problém sa ukázal v celej nahote – snahou kvantitatívne merať niečo, čo je výsostne subjektívne. Každý má totiž svoju vlastnú predstavu, čo je správne a udržateľné a čo nie. Existujú veľké šedé oblasti, ktoré si fondy a investori vykladajú a analyzujú po svojom.

Greenium a greenwashing