Slovensku sa za posledných desať rokov vďaka reformám podarilo výrazne znížiť celkové daňovo-odvodové zaťaženie, no stále sa pohybuje nad priemerom krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Nedávna analýza OECD však ukázala, že vďaka rôznym úľavám pre rodiny platia niektorí pracujúci na Slovensku výrazne nižšie dane ako ich slobodní kolegovia.
Analýzu zaťaženia práce daňami a odvodmi za 34 najvyspelejších štátov sveta zverejnila organizácia v máji. Podrobnejšie sa jej venoval a svoje závery z nej zverejnil tento týždeň aj Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR.
Podľa jeho prepočtov je celkové daňovo-odvodové zaťaženie rodín s deťmi na Slovensku až o 40 percent nižšie v porovnaní so slobodnými jednotlivcami. „Typickým príkladom rodiny sú dvaja rodičia, z ktorých jeden pracuje a dve deti. Daňovo-odvodové zaťaženie takejto rodiny dosahuje 22,6 percenta z celkových nákladov práce, čo je menej ako priemer OECD na úrovni 24,8 percenta,“ popisuje v komentári IFP. Analýza za minulý rok pracuje ešte s údajmi z roku 2009.
Náklady práce zahŕňajú okrem hrubej mzdy aj odvody, ktoré za zamestnancov platí ich firma. Sú teda počítané z takzvanej superhrubej mzdy. Tá sa má na Slovensku zaviesť od budúceho roka.
Pre porovnanie, zaťaženie jednotlivca s priemernou mzdou predstavuje takmer 38 percent z nákladov práce, pričom priemer OECD je na úrovni 34,9 percenta. Za lepšie podmienky vďačia rodiny nezdaniteľným sumám na manžela či manželku a daňovým bonusom na deti.
Rozdiel medzi daňovou záťažou rodín a jednotlivcov vo výške približne 15 percent patrí k najvyšším na svete. Slovensko sa tak zaraďuje k štátom, ktoré úľavami najviac zvýhodňujú rodiny s deťmi. Je tak na opačnom konci rebríčka ako Grécko či Mexiko, ktoré neponúkajú rodinám žiadne daňovo-odvodové výhody.
Inštitút naznačuje, že v najbližšom období sa na Slovensku znevýhodnenie jednotlivcov, respektíve celková daň z práce nezmení. „Zmrazenie možnosti zvýšiť nepriame dane vrátane dane z nehnuteľností sa pravdepodobne premietne do nedostatočného zníženia zaťaženia práce,“ komentuje IFP aktuálnu situáciu, keď sa časť koalície postavila proti akémukoľvek ďalšiemu zvyšovaniu daní.
Podľa Dávida Dereníka z UniCredit Bank ale existuje možnosť, ako znížiť daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich aj bez toho, aby museli vzrásť iné dane. „Aj keď súčasné možnosti štátneho rozpočtu si vyžadujú opatrnosť pri znižovaní daní ako jeho príjmov, veľké nedostatky sú v oblasti daňových únikov a neplatičov,“ hovorí analytik. Ak by sa podľa neho súčasne s chystaným znížením daní našli nástroje na ich lepší výber, dopad na rozpočet by nemusel byť záporný.
Analýza OECD ďalej odhalila, že Slovensko zaostáva v podpore osamotených rodičov. Jeden pracujúci rodič s dvomi deťmi síce platí najnižšie dane a odvody na úrovni 21,4 percenta z nákladov práce, čo je ale stále ďaleko nad priemerom ostatných krajín, ktorý nedosahuje ani 16 percent.
Daňovo-odvodové zaťaženie počítane OECD nezohľadňuje odvody do II. piliera, ktoré sa organizácia rozhodla nerátať do zaplatených daní a odvodov. Po ich zarátaní by bolo zaťaženie vyššie zhruba o ďalších päť percent.
Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch
