Funguje to tak, že ak za mesiac alebo štvrťrok vyfakturujete vyššiu DPH než DPH, ktorú ste zaplatili svojim dodávateľom, rozdiel odvediete štátu. Ale ak ste viac nakúpili než vyfakturovali svojim zákazníkom, od štátu žiadate nadmerný odpočet. Daňový úrad vám odpočet nevráti hneď. K vratke sa dostanete do 30 dní od podania daňového priznania iba vtedy, ak spĺňate viaceré podmienky. Napríklad musíte byť mesačným platiteľom a nemáte voči štátu dlhy a podobne. Ostatní podnikatelia si na odpočet musia počkať až do nasledujúceho daňového priznania.

Komu sa to oplatí

Byť platiteľom DPH je výhodné najmä pre firmy, ktoré na Slovensku nakupujú svoje vstupy a svoje produkty dodávajú do iných krajín bez dane. Tovar, alebo službu, v takomto prípade zdaňuje odberateľ alebo sa vôbec nezdaňuje, keďže ide o vývoz produktu do krajín mimo EÚ. Podnikateľ si však z nákupu vstupov na Slovensku DPH môže odpočítať.

Platiť DPH sa oplatí najmä tomu, kto vyrába a obchoduje, nakupuje a predáva. Výhodou je to, že spoločnosť má možnosť nárokovať si zaplatenú DPH na vstupe. Výhoda je vtedy, ak tovar vyrábate z materiálu, ktorý ste predtým kúpili najmä od platiteľov DPH alebo predávate tovar, ktorý ste predtým nakúpili od platiteľa dane.

Získať sa dá aj pri jednorazových a vysokých nákupoch majetku.

A komu nie

Na druhej strane sa platiteľom DPH neoplatí byť tomu, kto napríklad poskytuje služby koncovým spotrebiteľom a nie podnikateľom. Spotrebiteľ totiž nemá možnosť nárokovať si na vratku zaplatenej dane. Podnikateľ dodávajúci služby (ak by bol platiteľ DPH) ale musí vystaviť faktúru aj s DPH, ktorú odvádza štátu. Podnikateľ, ktorý je platiteľom DPH tak nemôže cenovo konkurovať podnikateľovi, ktorý platiteľom nie je. Jeho služby a tovary sú pre koncového spotrebiteľa drahšie.

Ak svoje vstupy nakupujete v krajine EÚ, tak väčšinou DPH dodávateľovi neplatíte. Nemôžete si teda daň v daňovom priznaní ani odpočítať. V tomto prípade sa uplatňuje samozdanenia, keď si daň z nákupu sami vypočítate a potom si ju odpočítate.

Problém nastáva ak podnikateľ, ktorý DPH neplatí, a tým je cenovo konkurencieschopnejší, chce kúpiť do majetku svojej spoločnosti napríklad nebytový priestor či auto. Zaplatenú "dépeháčku" na vstupe si nemôže uplatniť. Riešenie tejto situácie existuje. Podnikateľ môže založiť podnikovú štruktúry. Bude mať dve spoločnosti. Jedna bude platiteľ DPH a druhá nie, pričom podnikanie s nimi "previaže".

Existuje veľa podnikových štruktúr, ktoré prinášajú okrem daňových výhod aj výhody akými sú ochrana majetku, anonymita, využitie synergie, lepšia prehľadnosť v projektoch, lepšie financovanie od bánk.

Využívanie dvoch a viac spoločností v tom istom podnikaní môže byť nevyhnutnosťou aj pri ochrane majetku. Podnikateľ má jednu spoločnosť na majetok a druhú na prevádzku podniku. Riziko z podnikania je tak "posunuté" na spoločnosť, ktorá vykonáva prevádzku podniku, avšak nie je na nej majetok. Spoločnosť bez majetku si však môže majetok potrebný k prevádzke podniku od spoločnosti, ktorá ho vlastní prenajať.

Skôr ako podnikateľ rozhodne, mal by si urobiť analýzu, keďže viac spoločností znamená aj vyššiu administratívnu a účtovnú záťaž. Nemožno zabudnúť ani na daňové licencie, ktoré bude musieť podnikateľ platiť za dve spoločnosti, ak sa ocitnú v strate. Za spoločnosť s registráciou DPH je to 960 eur.

Podnikateľ by mal tiež zvážiť, že štát stále sprísňuje zákony týkajúce sa dane a zvyšuje sankcie za ich porušovanie, napríklad nesprávne uplatnenie DPH, problémy s faktúrami či chyby v daňovom priznaní. Od januára tiež zaviedol kontrolný výkaz.

Radí odborník: V zmysle zákona o DPH, ak podnikateľ za posledných 12 mesiacov presiahne obrat 49 790 eur, tak je povinný registrovať sa k DPH. V tejto súvislosti môžu podnikatelia, ktorí nechcú byť platiteľmi DPH, zvážiť rozloženie svojho obratu na dve spoločnosti, respektíve na živnosť a spoločnosť. Podnikateľ si tak môže "navýšiť" túto hranicu.

Prevod podniku živnostníka

Živnostník si zakladá eseročku. Je platiteľ DPH a chce ním byť aj ako eseročka. Čo má robiť v takomto prípade?

Najrýchlejším spôsobom je predaj podniku a využitie zákonnej registrácie k DPH. Ak živnostník má podnik, vlastní napríklad stroje a nehnuteľnosť alebo napríklad ochrannú známku alebo značku (nehmotný majetok), podnik ako celok môže previesť na eseročku zmluvou o prevode.

Jej nepriamy efekt a výhoda spočíva aj v tom, že aj eseročka bude spadať pod režim zákonnej registrácie k DPH. Eseročka by mala mať IČ DPH spätne do 10 dní odo dňa prevodu podniku. V takomto prípade sa stáva platiteľom DPH na základe zákona. Daňový úrad len dodatočne vydá osvedčenie. Podnikateľ tak nemusí podstupovať štandardný a komplikovaný postup schvaľovania žiadosti, na základe ktorej môže získať osvedčenie až za mesiace. Ďalším aspektom zmluvy o predaji podniku je komplexný prevod práv a povinností. Živnostník by tak nemusel každú vec riešiť jednou zmluvou.

Dobrovoľná registrácia

Podnikateľ si v januári založí jednoeurovú s.r.o. Nemá za sebou podnikateľskú históriu. Keďže chce nakupovať tovar, ktorý bude ďalej predávať s maržou už prostredníctvom spoločnosti registrovanej k DPH, musí požiadať o dobrovoľnú registráciu na daň. K osvedčeniu o DPH sa môže dostať až po mesiacoch. Daňový úrad však môže jeho žiadosť aj zamietnuť. Podnikateľ bude musieť predložiť správcovi dane podnikateľský plán a pred ním obhájiť, že ide o reálny výkon podnikania a teda je zdaniteľnou osobou.

Chce preukázať opodstatnenosť a reálnosť svojho podnikania, čo by najlepšie dokázal samotným nákupom tovaru. Avšak ten by kúpil v čase, kedy ešte nemá IČ DPH, čiže nemohol by si uplatniť zaplatenú DPH na vstupe. Podnikateľ mnohokrát radšej oželie a stratí svoje prvé právo na uplatnenie dane aby ho daňový úrad registroval ako platiteľ.

Radí odborník: Ak podnikateľ platí za založenie spoločnosti a faktúra je vystavená na jeho meno (nie jeho spoločnosť, ktorá v čase vystavenia faktúry ešte neexistuje a nemá pridelené IČ DPH), tak si môže zaplatenú DPH na vstupe uplatniť prostredníctvom neskôr existujúcej spoločnosti, nakoľko i založenie spoločnosti možno považovať za investičný náklad súvisiaci s podnikaním.

Daňový úrad mu môže uložiť povinnosť zložiť finančnú zábezpeku. Táto sa skladá na účet správcu dane na 12 mesiacov a býva štandardne vyrubená aj v tisícoch eur. Môže sa stať, že to čo podnikateľ ušetrí na základnom imaní, to následne stratí na daňovej zábezpeke. Zo zložených peňazí štát neplatí podnikateľovi žiaden úrok.

Podľa novely zákona o DPH musí zložiť zábezpeku na daň aj právnická osoba, ktorej spoločníkom je iná právnická osoba, ktorá má nedoplatky na DPH 1 000 eur a viac, alebo ktorej bola zrušená registrácia z dôvodu opakovaného porušenia povinnosti podávania daňových priznaní, nezaplatenia vlastnej daňovej povinnosti, opakovaného nezastihnutia zo strany správcu dane a opakovaného porušenia povinností pri daňovej kontrole v rámci roka.

Radí odborník: Zásadný rozdiel v daňovej zábezpeke pri dobrovoľnej a povinnej registrácii (presiahnutie obratu 49 790 eur) je v následkoch, ktoré nastanú, ak sa neuhradí. Pri dobrovoľnej registrácii správca dane jednoducho nevydá osvedčenie o DPH. Pri povinnej registrácii však daňovú zábezpeku vymáha. Ak podnikateľovi vyrubí vysokú zábezpeku v rámci povinnej registrácie, a ten ju nezaplatí, tak automaticky mu vzniká záväzok, ktorý môže byť vymáhaný i exekučne. Tomu sa možno vyhnúť vtedy, ak podnikateľ pred dosiahnutím obratu požiada o dobrovoľnú registráciu. Ak mu daniari vyrubia vysokú zábezpeka, tak ju neuhradí, daniari jeho žiadosť zamietnu. Získava však cennú informáciu, že obrat by nemal prekročiť, lebo v rámci povinnej registrácie by bola táto už exekučne vymáhateľná, čo by jeho podnikanie mohlo i položiť.    

Seriál Vaša eseročka pripravujeme v spolupráci s JUDr. Jánom Marônekom, vedúcim právneho oddelenia spoločnosti M2 Business s.r.o., ktorá sa zaoberá zakladaním a  predajom firiem, virtuálnymi sídlami, účtovníctvom ako i likvidáciami spoločností