V medzinárodnom porovnaní však Slovensko vyšlo najlepšie. Byrokratický index sleduje na modelovom príklade mikrofirmy so štyrmi zamestnancami, ktorá sa zaoberá kovovýrobou.

„Tá záťaž podnikateľa nám vyšla na 222 hodín,“ priblížil Martin Vlachynský, riaditeľ výskumného centra pre podporu podnikateľského prostredia INESS.

Z toho 101,5 hodiny zabrali povinnosti spojené s bežnou prevádzkou, 83,5 hodiny činnosti späté so zamestnávaním, 26 hodín si vyžiadali iné činnosti a 11 hodín bol náklad legislatívnych zmien.

Činnosti bežnej prevádzky zahŕňali napríklad platenie firemných daní (46 hodín), odpadové hospodárstvo (30) či rôzne certifikácie a povinné externé služby (22).

Pri zamestnávaní je podľa INESS najnáročnejšia agenda miezd, daní a odvodov zamestnanca (41 hodín), nasledovali činnosti spojené s dodržiavaním zákonníka práce a oznamovacími povinnosťami (26) a regulácie v oblasti prijímania a prepúšťania zamestnancov (16).

Zmenu v porovnaní s predchádzajúcim rokom spôsobilo najmä zavedenie pravidiel manažmentu osobných údajov (GDPR), ktoré pridali podnikateľom 16 hodín. INESS konštatoval, že bez tejto zmeny by pravdepodobne miera byrokracie na Slovensku stagnovala.

Nekoordinovaná elektronizácia

Slovensko však v medzinárodnom porovnaní štyroch krajín vyšlo najlepšie. „Potešujúcim zistením bolo, že Slovensko dosiahlo ten počet hodín najnižší,“ skonštatoval M. Vlachynský s tým, že Česká republika dosiahla byrokratický index v hodnote 233 hodín, Litva 252 hodín a Ukrajina 469 hodín.

Najväčší priestor na zlepšenie je podľa INESS v zredukovaní rôznych oznamovacích povinností, najmä voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam či finančnej správe. Časovo nákladná je podľa M. Vlachynského aj agenda odpadového hospodárstva, a to hlavne v súvislosti s obalovými materiálmi.

INESS zhodnotil kladne z pohľadu boja proti byrokracii najmä prípravu balíčkov z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, prípravu stratégie RIA 2020, ktorá by mala obmedziť byrokraciu už v legislatívnom procese. Pozitívne je v tomto smere podľa INESS napríklad aj pripravované zjednodušenie získavania taxikárskych koncesií.

Naopak, negatívne podľa neho pôsobí na podnikateľské prostredie napríklad nekoordinovaná elektronizácia. Komunikácia prostredníctvom portálu slovensko.sk by podľa neho mohla zahŕňať aj komunikáciu s finančnou správou, ktorú musia podnikatelia v súčasnosti realizovať na jej portáli. Povrchné reformy či „poslanecké prílepky“ sú z pohľadu INESS tiež pre podnikateľov problémom.