Pred necelým desaťročím dostali liberáli na Slovensku šancu zmeniť dôchodkový systém tak, aby motivoval občanov šetriť si na dôchodok z vlastných peňazí a uľavil im tak aj čo-to na odvodoch. Neboli však v reforme dôslední. Namiesto toho, aby sociálne odvody reálne znížili a podporovali dobrovoľné systémy sporenia a poistenia na starobu, vtesnali medzi deficitný priebežný a klíčiaci súkromný dôchodkový pilier ďalší stĺp. Vzniklo starobné dôchodkové sporenie, kde si ľudia odkladajú bokom peniaze, ktoré im patria a zároveň nepatria.
Odvod do tohto druhého piliera ostal súčasťou štátom regulovaného sociálneho poistenia. Súčasťou hry, ktorú usmerňujú politici. A tí kedykoľvek a podľa ľubovôle môžu meniť jej pravidlá, poplatky pre privátnych správcov, ba i výšku odvodu. Všetci súkromní hráči v druhom pilieri sú v rukách vlád. Vlád, ktoré sa nielen na Slovensku, ale vo väčšine krajín budujúcich štáty blahobytu dostali pod tlak finančných trhov, lebo nestriedme míňanie a nedostatočné reformy plátali pôžičkami.
Ako vidno vo viacerých „vyspelých“ ekonomikách, kde sú pri moci pravicové i ľavicové zoskupenia, v rámci úsporných opatrení nesiaha exekutíva ani tak na vlastné benefity, platy vo verejnom sektore či neefektívne investície. Berie najskôr v súkromnom sektore, opäť z podstaty, ktorá verejný sektor kŕmi. Politici zvyšujú dane, vymýšľajú nové ťarchy, ďalej znižujú kvalitu verejných služieb. Preto neprekvapujú zmeny, ktoré nedávno schválil slovenský parlament v rámci novely zákona o sociálnom poistení. K niektorým pritom plánoval siahnuť alebo o nich uvažoval i predchádzajúci kabinet.
Dohodári budú zhruba rovnako nevýhodnou pracovnou silou ako zamestnanci. Živnostníci siahnu hlbšie do vrecka, bohatší zamestnanci tiež. Na nižšie dôchodky sa budú musieť pripraviť aj mladší ľudia, ktorí si v druhom pilieri budú môcť šetriť ani nie polovicu toho, čo doteraz. Vďaka tomu štát nebude musieť krátiť penzie dnešným dôchodcom, lebo peniaze zo súkromného sporenia v objeme zhruba pol miliardy eur ročne presunie do verejného rozpočtu a zníži tak jeho deficit. Súčasný tlak trhov a Bruselu na rozpočtové záväzky zmierni vláda tým, že ho presunie do nie až takej vzdialenej budúcnosti.
Liberálom sa tak vrátil bumerang, ktorý vrazil do nedôsledne premyslenej dôchodkovej reformy. Teraz je na pár politikoch a na občanoch, ktorí chápu, že demokracia sa nekončí pri volebných urnách, aby verejným protestom zvrátili spanilú jazdu socialistov po ich vlastných penzijných úsporách. Inak sa budú o desať či dvadsať rokov čudovať, aké úbohé budú ich dôchodky aj v porovnaní s tými súčasnými. Ekonomika, ktorá si prejedá kapitál, nemôže ašpirovať na žiadny rast životnej úrovne. Naša totalitná minulosť dokazuje, ako hlboko môžeme v súťaži s rozumnejšími krajinami klesnúť.
Komentár vyšiel v aktuálnom čísle TRENDU 32/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
