Papier znesie všetko. Tak by sa dali v jednej krátkej vete charakterizovať programové východiská rodiacej sa vládnej koalície v oblasti daní, odvodov a verejných financií.

Na prvý pohľad by sa ale mohlo zdať, že politici pripravili veľa dobrých opatrení, po ktorých firmy a podnikatelia už dávno volajú a dosiaľ sa im vláda úspešne bránila.

Je to zásadný omyl. Ich formulácia je veľmi všeobecná, nekonkrétna. Výber opatrení je chaotický, bez systému. Jednoducho povedané – ide o zlepenec nesystémových návrhov pripomínajúci sociálne balíčky. Ibaže teraz sa tu zmiešavajú kvázi sociálne návrhy s kvázi pravicovými. Väčšina z nich je len kozmetická. Tam, kde by hrozili v rozpočte väčšie diery, už vláda počíta s protiopatreniami. Chce ich zalepiť napríklad z osobitných odvodov a daní v regulovaných odvetviach, ktoré chce rozšíriť na ďalšie odvetvia.

Čo teda chce budúca vláda meniť?

1. Zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21 percent a každoročné prehodnocovanie ďalšieho znižovania

Od januára 2013 presadila druhá Ficova vláda široký daňovo-odvodový balíček v novele zákona o dani z príjmov. Jeho cieľom nebola reforma systému, ale jediné – naliať od štátneho rozpočtu milióny. Len v roku 2013 mali zmeny priniesť do rozpočtu vyše 376 miliónov, v roku 2014 to malo byť takmer 416 miliónov a vlani podobná suma 445 miliónov. Väčšina týchto peňazí sa rozpustila v dvoch sociálnych balíčkoch. Ich skutočný efekt pre daňovníkov je viac ako otázny. A nedostavil sa ani marketingový efekt – na voličov balíčky nezabrali.

V roku 2013 sa zrušila rovná 19-percentná daň z príjmov. Sadzba pre právnické osoby sa zvýšila na 23 percent. Síce od roku 2014 sa znížila o jedno percento na 22 percent, vláda však súčasne zaviedla pre firmy daňové licencie, teda daň zo straty. A teraz opäť sľubuje zníženie o jedno percento. Budúci minister financií má však určite v zálohe veľa ďalších opatrení ako túto daňovú stratu (okolo 100 milónov eur) vykompenzovať. Napríklad ďalším okliešťovaním daňových výdavkov, odpisov.... Budúca vláda si tiež dala do programových téz úlohu dosiahnuť vyrovnaný rozpočet do roku 2020 a dodržiavanie rozpočtovej disciplíny.

2. Prehodnotenie daňovej a účtovnej legislatívy s cieľom podpory investícií

Čo všetko sa môže skrývať pod týmto záväzkom? Pri úvahách sa ďaleko nedostaneme.

Len nedávno začalo platiť jedno vládne riešenie pre hladové doliny. Jeho podstatou je nová odvodová úľava a investičné stimuly. Zamestnávatelia v okresoch s vysokou nezamestnanosťou dostanú od štátu odvodovú úľavu a môžu čerpať investičné stimuly.

Na odvodovú úľavu od štátu majú nárok, ak dajú prácu zamestnancovi, ktorý bol predtým pol roka v evidencii na úrade práce. Tento zamestnanec pritom musí mať trvalý pobyt v tomto okrese. Zamestnávateľ bude platiť poistné len na úrazové poistenie a garančné poistenie za obdobie najviac dvanásť mesiacov. Jedným z problémov tohto riešenia je, že tento zamestnanec nebude dôchodkovo poistený. Novou právnou úpravou bol definovaný aj pojem najmenej rozvinutý okres. Je ním ten, v ktorom bude nezamestnanosť vyššia ako 1,6-násobok miery evidovanej nezamestnanosti na Slovensku za aspoň deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanásť za sebou idúcich štvrťrokov. Zmeniť sa má zatiaľ podľa programových téz len to, že sa rozšíri počet okresov (dnes je ich 12), ktoré budú mať nárok na stimuly. Ísť ďalej v úvahách čo to prinesie, nemá zmysel.

Kritériá pomoci sú dnes zbytočne komplikované, neprehľadné a nepružné a minizmeny tento systém nevylepšia. Ako budú vyzerať ďalšie finančné stimuly pre firmy, nevedno.

3. Zrušenie daňových licencií k 1. januáru 2018

Daňová licencia je trest za to, že firma podniká. Firmy ju museli prvýkrát platiť v daňovom priznaní v roku 2015 za zdaňovacie obdobie roka 2014 napriek tomu, že sa ocitli v strate. Jej výška závisí od veľkosti obratu a od toho, či subjekt je alebo nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Pre právnické osoby je 480 eur (neplatiteľ DPH, ktorý nepresahuje ročný obrat 500 000 eur), 960 eur zaplatí štátu platiteľ DPH, ktorý nepresahuje ročný obrat 500 000 eur a 2 880 eur platiteľ DPH, ktorý presahuje ročný obrat 500 000 eur.

Ako inak, takéto priame zvýšenie daňového zaťaženia firiem minister P. Kažimír obhajoval  a namiesto štandardného pripomienkového konania ministerstvo financií na poslednú chvíľu túto zásadnú zmenu presadilo cez poslanecké návrhy k novele zákona o dani z príjmov.

Mnohým podnikateľom licencie zásadne zvýšili finančné zaťaženie nie o stovky, ale tisíce eur. Nový začínajúci podnik je v strate väčšinou prvé tri roky, nielen jeden rok, čo daňové licencie nezohľadňujú. Okrem toho, skrátenie doby odpisovania straty zo sedem na štyri roky (a len rovnomerné odpisy) spôsobil, že možnosť odpočítania zaplatenej licencie z daní nie je reálna.

Od januára 2016 rezort podmienky licencie zjemnil – k niektorým výnimkám z platenia pribudlo oslobodenie od platenia daňovej licencie pri pozemkových spoločenstvách s ročným obratom do 10 000 eur, platiť ich už nemajú spoločnosti, ktoré sa ocitli v likvidácii.

Teraz chce licencie P. Kažimír ako zrejme budúci minister financií zrušiť. Určite už rozmýšľa ako výpadok z rozpočtu (mali ročne priniesť okolo 70 miliónov eur) nahradiť. Dopadne to tak ako pri iných daňových zmenách – z jedného vrecka sa peniaze vyberú (firmy a podnikatelia) a do druhého sa zase nalejú. Len sa to bude odohrávať v opačnom garde.

4. Zvýšenie limitov na uplatňovanie paušálnych výdavkov pre živnostníkov

V daňovo-odvodovom balíčku v roku 2013 bolo aj obmedzenie paušálnych výdavkov. Dovtedy si mohol živnostník uplatniť vo výdavkoch 40 percent z príjmov. Bez obmedzenia. Potom ich Ficova vláda oklieštila. Živnostníci si dnes síce môžu uplatniť paušálne výdavky 40 percent z dosiahnutých príjmov, najviac však 420 eur za každý mesiac. Ročne je to najviac 5 040 eur. Paušálne výdavky už možno uplatniť len na aktívne príjmy, teda nie napríklad pri prenájme.

Čo to urobilo s daňami a odvodmi, sa živnostníci dozvedeli po podaní prvého daňového priznania v roku 2014. Doteraz sa z toho nevedia spamätať. Zvýšili sa im dane a čiastkový daňový základ, z ktorého zaplatili oveľa viac aj na odvodoch. Keď teraz budúca vláda sľubuje zvýšenie limitov, nevieme čo presne sa chystá urobiť. Pravdepodobne pôjde len o mejkap paušálu, ktorý živnostníkov nespasí.  V programových tézach sme nenašli žiadne iné pozitívne zmeny pre živnostníkov. Napríklad vláda sa nechystá prehodnotiť vypočítavanie zdravotných a sociálnych odvodov a chýba aj návrh úpravy minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je dnes 50 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Nízkopríjmoví živnostníci majú naďalej platiť minimálne odvody, aj keď ich vymeriavací základ je pod minimom.

5. Znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní (napríklad zrušenie povinnej zdravotnej služby)

Z tohoto záväzku budúcu vládu hlava nemusí bolieť. Celé štyri roky prezentovala druhá Ficova vláda, ako znižuje byrokraciu pre podnikateľov. Môže v tejto prezentácii pokračovať ďalšie štyri roky a to bez efektu pre podnikateľov.

Realita je dnes taká, že ak chce firma prihlásiť nového zamestnanca, v extrémnom prípade má zamestnávateľ povinnosť pripraviť pri zamestnávaní zamestnanca vyše 80 dokumentov. Živnostník takúto agendu jednoducho nemôže zvládnuť. Z toho ťaží štát, ktorý pokutuje zamestnávateľa, ktorý agendu nezvládne, zamestnanca nenahlási včas alebo zle.

Nezmyselné sú napríklad aj povinnosti pri ochrane osobných údajov, kde firmy musia okolo toho viesť veľkú agendu.

Rozšírenie pracovnej zdravotnej služby na všetkých zamestnávateľov od roku 2015 pokladajú podnikatelia za jeden z byrokratických nezmyslov. Toto opatrenie skončilo v internetovej ankete, ktorú zorganizovalo Združenie mladých podnikateľov Slovenska, na druhom mieste. Pracovnú zdravotnú službu musí mať aj majiteľka jednoosobovej eseročky, ktorá sa vo svojej firme zamestná, ale aj živnostník, ktorý má zamestnanca len na dohodu. Ak zamestnávateľ pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov nezabezpečí, hrozí mu pokuta od Úradu verejného zdravotníctva od 150 do 20 000 eur.

Absurdnú pracovnú zdravotnú službu sa vláda chystá zrušiť. Nikdy ju však nemala v takejto podobe zaviesť. Asi už neplatí argument ministerstva zdravotníctva, že dôvodom zmien bola smernica EK.

6. Čo v tézach chýba

Iste, v tézach by sme nemali čakať recept na riešenie všetkého. Zásadné daňové a odvodové opatrenia tu ale chýbajú. Napríklad zníženie dane pre fyzické osoby. Od roku 2013 sa zvýšila. Do výšky zdaniteľnej mzdy 2 918,53 eura mesačne je sadzba dane 19 percent (19 percent zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima vrátane). Nad túto sumu je sadzba dane 25 percent. 

Okrem toho sa napríklad obmedzila nezdaniteľná časť základu dane na manželku. Zvýšil sa maximálny vymeriavací základ pre odvody zamestnancov a zamestnávateľov na päťnásobok priemernej mzdy v hospodárstve. Výsledok? Čistý príjem klesol zamestnancom už od hrubej mzdy 1200 eur.

Zvýšili sa zdravotné a sociálne odvody pre dohodárov. Sociálne odvody z dohôd platia aj študenti z príjmu nad 200 eur. Už tretí rok sa nezvyšuje nezdaniteľná suma na daňovníka a zmrazený je aj daňový bonus na dieťa. V programových tézach nenájdete ani zmienku o znižovaní daňového zaťaženia zamestnancov, nie je tam ani zvýšenie nezdaniteľnej sumy na zdravotné odvody zamestnancov s nízkou mzdou, ktoré chcela vláda rozširovať v treťom sociálnom balíčku. A to bolo jedno z mála naozaj dobrých opatrení.