Brusel vyžaduje klimaticky neutrálne budovy. Sú výzvou pre developerov aj realitných maklérov

Čím novší bytový dom, tým ekologickejší. Európa sa snaží znižovať emisie skleníkových plynov dlhodobo, preto sprísňovanie podmienok pre novú výstavbu nie je ani na Slovensku žiadnou novinkou. Súvisí to s ochranou životného prostredia, ako aj šetrením energetických zdrojov.

Celoeurópske sprísňovanie energetických noriem neminulo ani náš realitný trh. Od 1. januára 2021 platí zmena zákona o energetickej hospodárnosti budov, podľa ktorej všetky novostavby musia spadať pod energetickú triedu A0, teda pripúšťajú maximálne 54 kilowatthodín (kWh) energie ročne potrebnej na meter štvorcový.

Energetické normy pre všetky typy budov sa postupne sprísňovali už od roku 2012, kedy bola prijatá novela o zavedení energetických noriem postupne. Prvá vstúpila do platnosti v januári 2013 (týkala sa nízkoenergetických budov), ďalšia prišla na rad v roku 2016 (dotkla sa ultranízkoenergetických budov).

Prísne európske normy

Európske budovy na svoju prevádzku spotrebujú asi 40 percent všetkej vyrobenej energie. V rodinných domoch pripadá až 70 percent na vykurovanie. Ďalších 20 percent sa spotrebuje na prípravu teplej vody a asi 10 percent na osvetlenie a fungovanie spotrebičov. Priestor na šetrenie energiami a zabrzdenie klimatických zmien tu určite existuje, otázne je ich rýchle zavádzanie do praxe, bez ohľadu na existujúcu lokálnu infraštruktúru.

Podľa Mária Glosa, člena predsedníctva Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) a generálneho riaditeľa skupiny MGM sú normy prísne už v súčasnosti, napríklad z pohľadu energetickej náročnosti budov. Bežné a už implementované sú v praxi napríklad vodozádržné opatrenia, extenzívne, ale aj intenzívne zelené strechy. Tie môžu slúžiť aj ako výrobný zdroj energie, pomáhajú biodiverzite a keďže pri ich výrobe sa používajú recyklované materiály, znižujú aj uhlíkovú stopu budov.