Bratislavčan nasporil najviac, východniar odkladá vyššie sumy

„Sporíme hlavne pre prípad núdze, na kúpu nábytku, vybavenia domácnosti či rekonštrukciu bytu alebo domu,“ okomentoval výsledky prieskumu Radovan Slobodník, vedúci odboru komunikácie PSS.

Čo toto zistenie vypovedá o Slovákoch? Maroš Ovčarik z portálu Finančný kompas si myslí, že Slováci sú konzervatívni a neradi idú do rizika. „To samé o sebe nemusí byť zlé. V súčasnej dobe extrémne nízkych úrokových sadzieb však na vkladoch takmer nič nezarobia.“

Podľa neho aj slovenskí investori, ktorí svoje peniaze vložili do podielových fondov držia až 44 percent svojich investícii v konzervatívnych fondoch (fondy krátkodobých investícii a dlhopisové fondy). Zatiaľ čo v akciových fondoch s najväčším potenciálom rastu ale aj najvyšším rizikom držia len 11 percent.

Prečo sporíme?

Najčastejšími dôvodmi sporenia Slovákov sú možné nepredvídateľné udalosti. Až 50 percent sporiteľov si odkladá financie pre prípad núdze. Ďalšími dôvodmi sporenia sú kúpa nábytku, dovolenky, vybavenie domácnosti, rekonštrukcia bytu či domu.

Jednou z možností pre odkladanie si peňazí do budúcnosti je aj stavebné sporenie. Nasporené prostriedky spolu s úrokmi a štátnou prémiou klient najčastejšie používa na kúpu, modernizáciu, výstavbu domu či bytu. Sú to zároveň najčastejšie účely sporenia.

Koľko si odkladáme?

Výška mesačne sporenej sumy rok čo rok stúpa. Do 30 eur si mesačne odloží 12 percent Slovákov. Podľa prieskumu až 33 percent ľudí je v súčasnosti ochotných odkladať si od 31 do 100 eur mesačne. Viac ako sto eur si mesačne odkladá až 31 percent ľudí. Z nich je dokonca jedno percento ľudí, ktorí si mesačne ušetria viac ako 500 eur.

Koľko sporia v regiónoch?

Zatiaľ čo najväčšia časť Bratislavčanov má nasporených od 700 do 1 700 eur, ľudia na východnom Slovensku si doteraz ušetrili vyššie sumy. Až 20 percent východniarov má nasporených od 1 700 do 3 300 eur a ďalších 12 percent od 3 300 až do 7-tisíc eur. Napriek tomu vedú v sporení obyvatelia Bratislavy s priemerom nasporenej sumy 4 308 eur a hneď za nimi sú obyvatelia východného Slovenska so 4 064 eurami. Nasleduje západné Slovensko s nasporenou sumou 3 631 eur a Stredoslováci si nasporili v priemere 3 168 eur.

Kam dať svoje peniaze

Sporiace produkty banky úročia nízko. Otázka teda je, ako konkrétne by si mal človek sporiť, aby to preňho bolo čo najefektívnejšie a pritom by neriskoval, že investovaním o peniaze príde.

Na krátky čas má človek v zásade možnosť bezpečne uložiť peniaze na termínovanom vklade, sporiacom účte alebo v stavebnej sporiteľni, kde môže získať aj štátnu prémiu.

Investovanie je podľa M. Ovčarika ďalšia z rozumných foriem, ako nechať svoje peniaze pracovať a získať viac. Samozrejme, aj s určitým rizikom.

„Veľa závisí napríklad od toho, na aký čas plánuje človek svoje peniaze uložiť. Pokiaľ chce sporiť v horizonte 15-20 rokov, prípadne dlhšie (napríklad na dôchodok, pre deti), podľa môjho názoru investovanie je najviac vhodná forma sporenia,“ dodal M. Ovčarik.