Keď pred piatimi rokmi otváral svoje brány najväčší britský biomedicínsky podnikateľský inkubátor BioCity Nottingham, popredné fondy rizikového kapitálu vtedy varovali, že ide o takzvaného bieleho slona. Výraz sa na ostrovoch udomácnil vďaka thajskej legende.
Ak sa poddaný ocitol v nemilosti, panovník mu za trest venoval posvätného bieleho slona. Novému majiteľovi neprinášal žiadny osoh, keďže ho nemohol využívať na prácu. Naopak, starostlivosť o hladné zviera ho často doviedla na mizinu.
Nečakaný úspech
Biely slon je metafora pre investíciu, do ktorej nikto nechce ísť, lebo je vysoko pravdepodobné, že bude stratová. Mala ňou byť aj tá do nottinghamského inkubátora.
Laboratóriá a kancelárie na juhovýchode od centra Nottinghamu dnes dokazujú, že skeptici sa mýlili vo viacerých ohľadoch, píše denník Financial Times.
Budovy BioCity sú plne obsadené, a to najmä biomedicínskymi spoločnosťami. Inkubátor za päť rokov pritiahol technologických nováčikov, ktorí v súčasnosti zamestnávajú 450 ľudí.
Dve pätiny inkubovaných spoločností je v Nottinghame ziskových, hoci biomedicína je investične a kapitálovo náročná, preto nebýva zvykom, že sa start-upy v tomto sektore dostávajú do čiernych čísiel. Ako pre TREND uviedol manažér BioCity Nick Gostick, biomedicínsky inkubátor hospodári v čiernych číslach. Na rozdiel od väčšiny slovenských.
Inkubátory sú uznávaným nástrojom podpory malého a stredného podnikania. Kým v západnom svete sú samozrejmosťou už celé polstoročie, na Slovensku začal prvý reálne fungovať až v roku 2002. Dnes ich je od Bratislavy po Prešov dovedna šestnásť. Pôsobí v nich 245 start-upov s viac ako tisíckou zamestnancov.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
- 148080>Z laboratórií na trh
- 148334>Inkubátor pomáha vykročiť vpred (Názor)
Zlý biznis model
![Bieda slovenských inkubátorov](https://dam.nmhmedia.sk/image/aa637441-6902-4ced-9710-a1034b068fe8_dam-urlqjnryc.jpg/1024/0)
Poslanie a ciele inkubátorov všade vo svete vychádzajú z toho, že najťažšie sú v podnikaní začiatky. Preto sa snažia uľahčiť firmám prvé kroky. Poskytujú im právnu a účtovnú asistenciu, zvýhodnené nájomné, lacný internet alebo im pomáhajú pri propagácii.
V čom sa inkubátory z jednotlivých kútov sveta líšia, je forma financovania. Na Slovensku žijú prevažne z dotácií a z prenajímania časti priestorov komerčným subjektom. To znamená, že do niektorých kancelárií vpustia už zabehnuté firmy, aby z nájomného, ktoré od nich vyberú, mohli podporiť start-upy.
Ani tieto príjmy však väčšinou nestačia na to, aby si inkubátory na seba zarobili tak ako napríklad BioCity. „Je to preto, že sú malé," vysvetľuje Ivica Forrová, vedúca oddelenia finančných programov a regionálnej spolupráce v Národnej agentúre pre malé a stredné podnikanie.
Napríklad aj najväčší slovenský inkubátor v Malackách bude mať tento rok „len" vyrovnané hospodárenie. Z priestorov s rozlohou 2,5 tisíca metrov, ktoré spravuje, komerčne prenajíma vyše štvrtinu.
Ak sú rozmery slovenských inkubátorov malé a nedokážu sa preto uživiť, prečo majú „biznis model" postavený tak, ako majú? Príklady zo sveta ukazujú, že čakanie na dotácie a komerčný prenájom časti priestorov nie sú jediný spôsob, ako získať zdroje na podporu začínajúcich podnikateľov.
Iné zdroje príjmov
Napríklad Canterbury Innovation Incubator (CII) z Nového Zélandu nevyužíva štátne dotácie, ale profituje z toho, že vstupuje do vlastníckej štruktúry nájomcov. Najskôr dvomi percentami a potom každého polroka svoj podiel o percentný bod zvyšuje, až kým nenarastie na päť percent.
Keďže ide o malú účasť, nájomca má garantované rozhodovacie právomoci. Okrem toho, výstup zo štruktúry nie je pri menšinovom vlastníctve náročný. „Je otázne, či by naše spoločnosti boli schopné vo svojich začiatkoch vyprodukovať zisk a či by vôbec dve percentá z neho pokryli náklady," reaguje šéf inkubátora v Malackách Valentín Magdolen.
Zatiaľ na Slovensku takýto systém inkubovania nezaviedol nikto. Technologický inkubátor STU Bratislava sa nad ním zamýšľal. Veľké šance na úspech však jeho predstavitelia nevidia. „Slováci by mali pocit, že firma už nepatrí iba im," myslí si Lenka Mikulíková z Univerzitného technologického inkubátora STU.
Rovnako neradi nechávajú nazerať druhých do svojich finančných výkazov. Aj preto dlho váhali so zavedením jednoročných nájomných zmlúv, kde podmienkou na ich predĺženie bude poskytnutie finančnej analýzy, aby vedeli posúdiť, či sa inkubovaným spoločnostiam darí.
Na úplne inom princípe a s úplne inou filozofiou ako slovenské kolísky pre mladé firmy funguje izraelský program technologických inkubátorov. Nie je určený začínajúcim firmám, ale jednotlivcom, ktorí sú v čase, keď sa o pomoc uchádzajú, ešte len experimentátori. To znamená, že majú nápad, ale nie vlastnú firmu.
Ide o kritickú fázu pre úspech a komercializáciu inovatívnych myšlienok, lebo v čase, keď je produkt či služba väčšinou iba na papieri, nemá nádejný podnikateľ veľkú šancu získať peniaze od rizikového fondu či biznis anjela. Preto riziko na seba preberá štát.
Jednotlivcom, ktorí presvedčia komisiu o potenciáli (najmä exportnom) svojho produktu, poskytne inkubátor finančnú pomoc vo forme grantu alebo lacnej pôžičky do výšky 600-tisíc dolárov. Pri biotechnologických projektoch až do 1,8 milióna dolárov. K tomu, prirodzene, zázemie, profesionálnu pomoc a mentoring pri vývoji produktu a jeho komercializácii.
Technologický inkubátor má 65-percentnú úspešnosť. To znamená, že 6,5 z desiatich firiem získa pri odchode z inkubátora privátne peniaze, aby mohli pokračovať vo vývoji najmenej ďalšie dva roky, prípadne uviesť produkt na trh.
Pri odchode, keď do start-upu vstupuje komerčný kapitál, inkubátor získava investované peniaze späť. Buď jednorazovo, alebo postupne z licenčných poplatkov za predaj produktov. Ak projekt neuspeje, netreba vracať nič.
Bez motivácie
Slovenské inkubátory takéto zdroje príjmov nielenže nepoznajú, ale ani nie sú veľmi motivované ich hľadať. Ak je inkubátor v strate, môže požiadať o päťročnú podporu zo štátneho rozpočtu. Od roku 2004 tak zo štátnych peňazí putovalo na prevádzku podnikateľských škôlok 728-tisíc eur.
Dostávame sa do paradoxu, keď neodmeňujeme tých, ktorí sú v inkubovaní ziskoví, no podporujeme horších, ktorí z rôznych príčin nevedia pokryť svoje náklady a možno sa inkubátoru venujú menej, hodnotí I. Forrová. Preto chcú podmienky zmeniť, aby motivovali manažment k proaktivite.
Pokiaľ manažéri nájdu nové zdroje príjmov alebo úplne zmenia koncept, na ktorom inkubátory fungujú, bude ich hospodárenie kaziť aj pomerne nízka obsadenosť. Na Slovensku sa v jednom podnikateľskom hniezde nachádza priemerne 16 spoločností.
Podľa staršej, ale jedinej komplexnej štúdie Európskej komisie ešte z roku 2002 Benchmarking biznis inkubátorov sa v podnikateľských škôlkach starej európskej pätnástky nachádza v priemere o 11 spoločností viac ako v slovenských.
Priestory vyhradené na podporu malého a stredného podnikania sú podľa prepočtov TRENDU vyťažené v priemere na 83 percent. Aj preto, že napríklad Inkubátor Bratislava sídli v pivničných priestoroch, kde zatekajú steny a permanentne sa objavujú plesne.
Ani podnikateľský inkubátor v Banskej Bystrici nemá podľa Štefana Repku z Krajskej rozvojovej agentúry najvhodnejšie výrobné priestory. Sú malé. Nevyhovujúce sídla majú inkubátory niekedy preto, lebo samosprávy si cez ne riešili majetkové problémy.
„Šli do nich pre vidinu, že si za peniaze z projektov zrekonštruujú staré budovy. Prijali záväzky, ale ďalej to nedomysleli," hovorí I. Forrová. A dodáva, že niektoré mestá stále nemajú tušenie, čo je inkubátor a čo má robiť že nie je len o poskytovaní priestorov, ale najmä o poradenstve.
Minúť cieľ aj peniaze
Inkubátor druhej generácie v Rimavskej Sobote je dobrý príklad, ako sa dajú minúť nielen peniaze, ale aj cieľ. Mal slúžiť najmä na výchovu podnikateľov pre oblasť e-commerce. Pred dvomi rokmi vznikla v mestskom úrade počítačová učebňa s rozlohou 63 štvorcových metrov.
Základnou podmienkou na prijatie „budúceho podnikateľa" je, aby bol evidovaný na úrade práce aspoň jeden rok. Školitelia musia účastníkom vzdelávacieho programu často vysvetľovať základné funkcie Wordu a Excelu.
Zo 125 absolventov odišla podľa Evy Murárikovej z Mestského úradu v Rimavskej Sobote do podnikania približne desatina. No ani jeden z nich sa dnes neživí internetovým obchodom. Inkubátor druhej generácie pripomína skôr rekvalifikačné stredisko zamerané na dlhodobo nezamestnaných.
Takéto príklady naznačujú, že slovenské inkubátory vznikali živelne a zvyčajne bez koncepcie. Až časom sa ukázalo, aké dôležité je napríklad umiestnenie podnikateľskej škôlky.
Napríklad špecializované technologické inkubátory potrebujú buď veľké investície, alebo väzbu na univerzity či výskumné inštitúty, hovorí V. Magdolen. Preto ich nemá zmysel stavať na zelenej lúke.
Zriaďovatelia inkubátorov sa nielenže nezamýšľajú nad tým, že v malom mestečku bez univerzít môže výskum a vývoj fungovať ťažko. Pohľad na firmy, ktoré využívajú ich ochranné krídla, naznačuje, že pri schvaľovaní projektov akoby nikoho veľmi nezaujímala ani jedinečnosť, inovatívnosť či exportný potenciál uchádzačov. Za peniaze zo štátneho rozpočtu a z eurofondov potom získavajú konkurenčnú výhodu na trhu napríklad začínajúca autoškola, kaderníctvo či výrobca konfekcie.
Podmienky výberu
Beata Benková z Technologického inkubátora VTP Žilina zdôvodňuje, že v začiatkoch, keď o nich vedelo len málo ľudí, si firmy nemohli veľmi vyberať. Požiadavka inovatívnosti musela ísť na čas bokom. Selektovať uchádzačov podľa novátorstva si môžu dovoliť len posledné dva až tri roky. Podobne argumentuje V. Magdolen: „IT firmami by sme inkubátor zo dňa na deň nenaplnili."
Vyplnené dotazníky, ktorými TREND v októbri oslovil inkubátory, svedčia o tom, že dôraz na inovácie a high-tech pri prijímaní pod ochranné krídla kladie ani nie polovica podnikateľských škôlok. Zvyšok sa sústreďuje najmä na to, aby sa k nim dostali firmy, ktoré na svojej narodeninovej torte ešte nesfúkli tri sviečky.
„Inkubátory u nás nefungujú tak, že by konkrétni podnikatelia dostali na vývoj produktu veľké peniaze," opisuje zastupujúca riaditeľka Univerzitného technologického inkubátora STU Kamila Kapustová. Zo zdrojov, ktoré majú k dispozícii, vedia zabezpečiť len administratívne potreby. Hoci vznikol aj fond rizikového kapitálu Integ, ktorý je špeciálne určený na podporu inovácií v Univerzitnom technologickom inkubátore STU a Sládkovičove, zatiaľ z neho nevidel peniaze ani jeden podnikateľ.
Vedúci oddelenia analýzy podnikateľského prostredia v Národnej agentúre pre malé a stredné podnikanie Peter Pospíšil argumentuje tým, že predložené projekty neboli dostatočne novátorské. K. Kapustová však vidí za neochotou financovať aktivity start-upov personálne výmeny na štatutárskych pozíciách agentúry.
Vlastnou cestou
Keď chýbajú zdroje, je ťažké robiť výskum a vývoj, mieni Dana Ukropcová, konateľka STU Scientific. „Inovácia sama na trh nepríde, treba jej pomôcť," hovorí. Súkromníci podľa nej idú iba do takých inovácií, ktoré sú rýchle, čiže nevyžadujú zdĺhavý vývoj a testovanie.
Na také sa zameriava aj komerčný projekt Azet inkubátor. Akcionári webového portálu hľadali možnosti, ako ďalej rásť, preto v septembri tohto roka vypísali súťaž. Vďaka jednoduchému online formuláru sa môžu prihlasovať ľudia s konkrétnymi podnikateľskými zámermi alebo nápadmi na online projekt.
Azet.sk má pre všetky začínajúce firmy, ktoré mieni podporiť, vyhradených spolu vyše 64-tisíc eur na založenie firmy, právnu a technickú podporu. Okrem toho im urobí propagáciu prevažne na vlastných webových serveroch za ďalšie tri milióny eur.
Člen dozornej rady Azet.sk Karol Gogolák tvrdí, že najdôležitejším atribútom pri rozhodovaní o projektoch bude ich komerčnosť. Naším cieľom nie je vynájsť liek proti rakovine ani zistiť, ako vznikol svet, nadľahčuje.
Takéto projekty sú podľa neho náročné na čas, vývoj a zaplatenie vedcov a vyžadujú si veľké finančné prostriedky. Aj vlastný projekt Azetu naznačuje, že ak chce komerčná firma nové nápady pre svoj biznis, nejde do jedného zo 16 inkubátorov. Radšej si založí vlastný.
![Bieda slovenských inkubátorov](https://dam.nmhmedia.sk/image/c2824357-efd2-4303-9631-57b57b916c6a_dam-urldhblpe.jpg/1024/0)
Foto - Profimedia.cz, Milan Illík