Dobrá zmluva je v pracovnoprávnom vzťahu základom spokojnosti zamestnanca aj zamestnávateľa. Ak pracovník prichádza z inej firmy, skôr než dá výpoveď, mal by mať istotu, že si to jeho nový zamestnávateľ nerozmyslí. Preto by mal požadovať, aby mu vystavil akceptačný list.
Akceptačný list je potvrdením seriózneho záujmu. Mal by obsahovať základné ustanovenia budúcej pracovnej zmluvy. Tie sa síce ešte môžu upraviť, ale zásadne by sa už meniť nemali.
Akceptačný list nie je len zdrap papiera alebo vyjadrenie formálneho záujmu. Ak je podpísaný na základe súhlasu obidvoch strán, zamestnávateľ i zamestnanec sú viazaní jeho plnením, pričom právna vymáhateľnosť závisí od toho, do akej miery má dokument charakter zmluvy. Na to treba dávať pozor.
Štandardné zmluvy
Samotné uzatvorenie pracovného vzťahu potom môžu upravovať viaceré druhy dokumentov. V prvom rade je to pracovná zmluva, ktorá musí zodpovedať ustanoveniam Zákonníka práce.
V tomto smere zamestnávateľ ani zamestnanec príliš veľa priestoru na manévrovanie nemajú. Väčšina firiem má vypracované štandardizované vzory. Keby aj pracovná zmluva obsahovala protiprávne dojednania, zamestnanec je vždy chránený normou s vyššou právnou silou.
Ak by v zmluve bolo napríklad uvedené, že musí odpracovať viac hodín, ako umožňuje legislatíva, išlo by o protiprávne ustanovenie a zamestnanec by ho nemusel dodržiavať, ani by nemohol byť za jeho nedodržiavanie postihovaný. Zmluva by mala obsahovať aj dojednania o začiatku pracovného vzťahu, skúšobnej lehote, mieste výkonu, pracovnom zaradení, výpovedných lehotách, dovolenkách a podobne.
Osobitnú kapitolu, ktorej by mal zamestnanec venovať zvýšenú pozornosť, je pracovná náplň. Tá môže byť súčasťou pracovnej zmluvy, ale môže ísť aj o samostatný dokument.
To isté sa dá povedať i o mzdovom dekréte. Zamestnanec by sa s nimi mal dôkladne oboznámiť a nemal by sa báť ísť aj nad ich rámec.
Ak napríklad v podniku majú kolektívnu zmluvu, mal by si ju preštudovať tiež. Pokiaľ ide o mzdu, treba si všímať, ktoré jej zložky sú garantované a ktoré nie, prípadne ktoré sú variabilné.
Ak tomu zamestnanec nevenuje pozornosť, jeho mzdové očakávania sa potom od reality môžu značne odlišovať. Je dobré, ak sa v zmluve stanovia aj kritériá hodnotenia. Alebo by mal mať pracovník možnosť sa s nimi oboznámiť.
Zazmluvniť benefity
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že do pracovnej zmluvy sa často nedávajú individuálne zvýhodnenia, ktoré si zamestnanec vyjedná alebo ktoré mu zamestnávateľ ponúkne nad rámec Zákonníka práce alebo kolektívnej zmluvy.
Berie sa to ako džentlmenská dohoda, ale to nie je správne. Môže ísť napríklad o týždeň dovolenky navyše, vianočný príplatok, príspevky na životné či doplnkové dôchodkové poistenie.
Zamestnávateľ by nemal mať problém zahrnúť tieto benefity do pracovnej zmluvy. Takisto by do nej mali byť zahrnuté i nároky zamestnanca na jazykové kurzy, odborné školenia a podobné aktivity.
Základné ustanovenia pracovnej zmluvy by sa mali dojednať ešte pred nástupom zamestnanca do pracovného pomeru. Mal by ich dostať vopred, aby mal čas sa s nimi oboznámiť a mohol o nich ešte prípadne vyjednávať.
Najlepším riešením je, keď ich obsahuje už akceptačný list, najmä pokiaľ ide o spomínané benefity. Požadovať ďalšie zvýhodnenia, respektíve povinnosti tesne pred podpisom zmluvy je neseriózne, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa.
Ak už, tak potom by mali byť formulované ako prémia za dosiahnutie mimoriadnych výkonov alebo úspešne ukončenie projektov.
Autor je generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenskej Grafie.
Foto - Profimedia.cz
