Nejde pri tom o jediný prípad rušenia pobočiek. Na konci roku 2013 mala Slovenská sporiteľňa podľa údajov Národnej banky Slovenska 303 pobočiek. Po zatvorení tej medzilaboreckej jej ich zostalo 240. Rovnako sa správa aj väčšina ostatných bánk.
„Dôvodom zatvorenia pobočky je predovšetkým to, že klesne záujem ľudí ju navštevovať a teda pobočka v danej lokalite stratí svoje opodstatnenie,” povedala hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.
Na návštevnosť pritom podľa nej vplýva viacero faktorov, ako je presun či zrušenie podnikov, ktoré sú významným zamestnávateľom, odchod mladých ľudí za prácou z obcí do miest, ale najmä nárast využívania digitálneho bankovníctva.
Do roku 2016 pribúdali
Výrazné skresávanie počtu kontaktných miest začalo v roku 2017. Naopak, v predchádzajúcich piatich rokoch sa ich množstvo každoročne zvyšovalo. Na konci roku 2016 mali banky na Slovensku celkovo ###{PAIDCONTENTBREAK}###1 293 pobočiek a iných klientskych pracovísk. Koncom roka 2017 ich bolo 1 233 a na konci minulého roku 1 174. Pád pokračoval aj v tomto roku. Na konci júna mohli klienti využívať 1 152 pobočiek. Za dva a o pol roka ich tak ubudlo.
Masívne rušenie pobočiek prišlo v čase, keď NBS začala obmedzovať poskytovanie úverov s cieľom znížiť rastúce zadlženie. Banky v poslednom období profitovali najmä z toho, že im neustále rástol objem poskytnutých hypoték. Aj keď sú úroky nízke, banky zarábali na tom, že predávali veľké množstvo úverov.
No finančné domy si chcú svoje zisky udržať aj vtedy, keď sa rast úverového trhu utlmí. Majú pritom na výber niekoľko možností, ako tak urobiť. Buď zvýšia úroky, čo sa v súčasnosti vzhľadom na silnú konkurenciu zdá nepravdepodobné, alebo zvýšia poplatky a znížia svoje náklady. Viaceré banky si preto vyberali zvyšovanie poplatkov a škrtanie nákladov.
Pre banky je lacnejšie, ak klientov presmerujú na internet. Preto tomu nastavujú aj svoju poplatkovú politiku. Pri každej zmene cenníka v poslednom období finančné domy zvyšujú predovšetkým poplatky za služby uskutočnené na pobočke.
Škrtali najmä veľké banky
Úbytok siete majú na svedomí predovšetkým najväčšie banky. Keďže majú najviac pobočiek, najviac ich aj rušia. Slovenská sporiteľňa od decembra 2016 do júna tohto roku škrtla 45 pracovísk, VÚB 35 a Tatra banka 21.
Len dve banky v rovnakom čase navýšili počet svojich kontaktných miest. Poštová banka pridala dve pobočky a Prima banka 14. Obe sa pritom takýmto spôsobom snažia navýšiť svoj podiel na trhu. Poštová banka v minulosti poskytovala svoje služby predovšetkým prostredníctvom pôšt, kde mala vyčlenenú jednu priehradku.
Takýto model je síce dobrý na predaj jednoduchších produktov, no ak chcela začať ponúkať aj zložitejšie produkty, ako sú hypotéky, bolo nevyhnutné mať vlastné pobočky. V otváraní nových pobočiek plánuje pokračovať aj v nasledujúcom období.
Prima banka tvrdí, že rozširovanie pobočkovej a bankomatovej siete je súčasťou jej dlhodobej stratégie. „Aj keď význam online bankingu vo svete aj na Slovensku postupne rastie, veríme, že fyzická dostupnosť bankových služieb má stále kľúčový význam. Hoci čoraz viac našich klientov využíva služby internetového a mobilného bankovníctva, kamenné pobočky stále ostávajú kľúčovým predajným kanálom a sú pre nás pri obsluhe klienta a pri kontakte s ním stále dôležité,” povedala hovorkyňa Prima banky Eva Čonková.
Len v šiestich okresoch pribudli pobočky
O najviac pobočiek v posledných rokoch prišli obyvatelia hlavného mesta. Na konci júna mali k dispozícii 188 bankových pracovísk. V decembri 2016 ich bolo o 49 viac. V porovnaní s koncom roka 2010 v Bratislave ubudlo celkovo 67 pobočiek. Bratislava tak najviac pocítila presúvanie bankových pracovísk do obchodných centier.
Pre banky to predstavuje jednoduchú možnosť dostať sa na miesta, kde sa nachádza veľa ľudí. A klienti tu zase jednoducho zaparkujú, čo je často obtiažne pri klasických pobočkách v meste. Aj vďaka zníženiu počtu pobočiek, sa ich tak dostupnosť paradoxne mohla zlepšiť.
Naopak len v šiestich okresoch sa zvýšil počet bankových pracovísk. Z toho v štyroch okresoch pribudlo po jednej pobočke. Najviac nových kontaktných miest majú k dispozícii obyvatelia okresu Prešov. V porovnaní s koncom roku 2016 tu vyrástli štyri nové pobočky.
Banky tvrdia, že zatvorenie pobočky nemá výrazný vplyv na to, že by im odišli klienti. Vo väčšine prípadov im banka zanechá na mieste bývalej pobočky aspoň bankomat. Hovorca VÚB banky Dominik Miša tvrdí, že aj vďaka tomu necítia po zatvorení pobočky odliv klientov. „Až 97 percent klientov zo zatvorených pobočiek nás má stále ako hlavnú banku,” vraví.
Poznámka: Prima banku vlastní finančná skupina Penta, rovnako ako vydavateľa TRENDU, firmu News and Media Holding.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?