Najprv ale pozitívna správa: v programe je naplánovaná zmena pravidiel pre vydávanie hypotekárnych záložných listov. Bankám dlhodobo nevyhovuje, že tieto cenné papiere musia byť z 90 percent kryté založenými nehnuteľnosťami. Nakoniec, všetky banky, ktoré tieto papiere vydávajú, majú od NBS dlhodobú výnimku, ktorá im znižuje povinný podiel na 70 percent. Ostatné štáty EÚ nemajú v zákonoch žiadny takýto povinný podiel.
Čo bude bankám vyhovovať menej, je ďalšie posilnenie ochrany spotrebiteľa: už teraz ide o oblasť, ktorá výrazne zvyšuje náklady. Nie pre riešenie sporov, ale pre prevádzkové náklady: na splnenie litery zákona musia vytlačiť desiatky strán zmlúv a všetko zároveň slovne vysvetliť.
Napríklad obyčajné založenie účtu s internet bankingom už teraz vyžaduje dvakrát 30 strán papiera (pre obe strany) a zhruba hodinu času na pobočke. Zákon pritom umožňuje elektronicky poslať len časť dokumentácie, najpodstatnejšie časti musí dostať na papieri.
Ochrana je drahá už teraz
Ďalšie zvyšovanie nákladov cez reguláciu sa pritom len pridáva k vyšším nákladom na ochranu sektora: banky od tohto roka platia príspevky do Fondu ochrany vkladov odstupňované podľa rizikovosti tej-ktorej banky. Samotné údaje o riziku sú prísne chránené, banky sa obávajú, že ich zverejnením by mohla nastať panika v prípade menej bezpečných bánk.
Taktiež od tohto roka začínajú banky platiť aj takzvaný rezolučný fond, určený na ochranu pred budúcimi krízami. Na ten istý účel má slúžiť aj špeciálny odvod, ktorý banky platia od roku 2012. Ako upozorňuje Slovenská banková asociácia, v čase zavedenia bol tento odvod vôbec najvyšší v EÚ.
Vláda plánuje pripraviť podobný odvod aj pre veľké obchodné reťazce. V ceste im môže stáť súdna judikatúra: v spore Eustreamu s Finančnou správou prvostupňový súd rozhodol, že špeciálny odvod „sa javí byť v rozpore s princípom rovnosti a zákazom diskriminácie“. Podobnú argumentáciu by mohli využiť aj iné sektory, vrátane bankového, na rozporovanie vlastných extra odvodov.
Ďalšie náklady môže zhltnúť aj očakávaný finančný ombudsman – v programe vlády sa síce o ňom nepíše, ale hovorí sa o ňom už dlhšie. Podobne ako ostatné zložky dohľadu by si ho hradili samotné finančné inštitúcie.
Garančný fond pre poisťovne
V pláne vlády je aj založenie špeciálneho garančného fondu pre poisťovne: mali by sa z nich kryť prípadné krachy životných poisťovní. Proti garančným schémam sektor už dlhodobo lobuje v celej EÚ: základnou tézou sektorovej asociácie je, že poisťovne nie sú banky.
„Na rozdiel od bánk, čím je poisťovňa väčšia, tým je stabilnejšia – má lepšie rozložené riziko a menšie nebezpečenstvo nadmerne vysokej škody,“ vysvetľuje asociácia poisťovní. Poisťovne musia mať na všetky riziká vytvorené dostatočné rezervy, spôsoby ich tvorby navyše detailne schvaľuje regulátor, ktorý aj sleduje umiestňovanie rezerv. Od tohto roka sú navyše poisťovne povinné využívať pravidlá smernice Solvency II, ktorá kladie ešte väčší dôraz na správne hodnotenie a financovanie rizika.
Aj preto Insurance Europe argumentuje, že prípadné zlyhanie poisťovne, pri ktorom by nastalo aj nebezpečenstvo poškodenia klientov, je chybou regulátora, nie sektora. Preto by ani sektor nemal takéto riziko platiť zo svojich prostriedkov. Vládny program však počíta s opakom: poisťovne sa podľa neho majú skladať na ochranu vlastných klientov.
Programovému vyhláseniu vlády a najmä dôležitej reforme nebohého Martina Filka, Štefana Kišša a Ľudovíta Ódora Najlepší z možných svetov, ktorá sa do neho dostala, sa venuje TREND v téme aktuálneho čísla 16/2016. V digitálnej podobe je už dostupné, do stánkov príde vo štvrtok
TREND 16/2016
