(Aktualizované o stanovisko štátneho tajomníka ministerstva financií.)

Bankári zostrili svoju rétoriku k vláde. Spôsob, akým ministerstvo financií presadzuje „základný bankový produkt“, je podľa Slovenskej bankovej asociácie (SBA) v rozpore so spoločným memorandom, ktoré vlani s vládou podpísali.

Ministerstvo vložilo návrh na jeho vytvorenie do vládou posudzovaného zákona o spotrebiteľských úveroch bez toho, aby o tom s bankármi diskutovalo. Ministerstvo sa bráni. Štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír povedal, že banky o pripravovanom balíku vedeli minimálne dva až tri mesiace vopred.

Vzhľadom na predvolebné obdobie bankári nečakajú, že sa im v parlamente podarí dodatok zákona pozastaviť. „Nepredpokladáme, že by sa nás niekto vôbec zastal,“ povedal člen SBA a šéf Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš. V prípade, že legislatíva by bola prijatá parlamentom obráti sa SBA na Európsku komisiu a ak sa zachová v súčasnej forme, neštíti sa podať podnet na Ústavný súd.

(Ne)diskusie

V memorande o spolupráci s bankami sa vláda zaviazala podporovať konkurenčné prostredie v bankovom sektore, či prijímať novú legislatívu až po analýze a za účasti bankového sektora. No nový základný balík, ktorý majú mať všetky banky, sa objavil počas rokovania vlády vo forme dodatku k zákonu o spotrebiteľských pôžičkách bez pripomienkového konania.

„Opäť nebolo memorandum zo strany vlády dodržané a preto je otázka, či je záväzné pre banky,“ povedal po stretnutí prezídia SBA jej šéf Igor Vida. V memorande banky sľúbili spoluprácu pri pomoci klientom, ktorí prišli o prácu počas krízy, aktívne financovanie podnikateľského sektora, reštrukturalizáciu problémových úverov, či zjednodušenie prechodu klientov medzi bankami.

Vládny luxus

Základný produkt, ktorý by banky museli zaviesť – ak vládou odobrený návrh nájde podporu aj v parlamente -, považuje SBA za luxusný. Zahŕňa v jednej cene zriadenie a zrušenie účtu, neobmedzený počet platobných operácií cez internet alebo cez inú aplikáciu elektronického bankovníctva, či transakcie uskutočnené platobnou kartou v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Rovnako zahŕňa najmenej 36 platobných operácií ročne na pobočke banky.

„Žiadna banka dnes neposkytuje takto bohatý produkt, ani svojim najbonitnejším klientom,“ hovorí I. Vida. V prípade, že banka, či banková pobočka niektoré služby zo základného bankového produktu v súčasnosti neposkytuje, povinnosť zaviesť základný bankový produkt sa jej netýka. Sú to napríklad banky, čo nemajú vôbec účty pre obyvateľstvo, alebo pobočkovú sieť. Naopak P. Kažimír tvrdí, že už dnes banky podobné balíky ponúkajú.

Účet za takýchto podmienok by podľa podpredsedu SBA a šéfa UniCredit Bank Jozef Bartu reálne mohol stáť 50 až 100 eur. Toľko by vraj stálo banku pokrytie nákladov obsažného balíka. Návrh zákona ministerstva financií totiž cenu, za ktorú majú banky účet poskytovať nestanovuje. Naopak, jedným z dôvodov, prečo chce produkt zaviesť, je, aby bolo porovnanie bankových produktov transparentnejšie. V prípade, že by vláda pristúpila aj k regulovaniu ceny balíka, banky sú pripravené kompenzovať stratový produkt pri iných službách. To by bol nikdy nekončiaci kolotoč, hra na mačku a myš, prirovnáva J. Barta.

„Reakciu bankovej asociácie vnímame ako hysterickú. Keďže reagovali jazykom človeka uštipnutého hadom, nás utvrdzuje v tom, že sme trafili do čierneho,“ tvrdí P. Kažimír. Úmyslom ministerstva je podľa neho len to, aby si ľudia mohli transparentne porovnať ceny. „Vďaka balíkom vzniká poplatková džungľa, v ktorej sa bežný človek nevie orientovať,“ povedal P. Kažimír. Tvrdí, že banky sa boja najmä transparentnosti, ktorú má nový účet zaviesť.

Belgický príklad

Ministerstvo financií sa inšpirovalo podobným produktom v Belgicku. Tamojšie banky mali takýto produkt v ponuke od roku 2003. V roku 2007 bol jednotný ročný poplatok 12,80 eur. Jeho výška sa môže upravovať podľa inflácie.

No je to len základný produkt pre sociálne nižšie vrstvy v Belgicku, ktoré si nemôžu dovoliť štandardné platobné služby a majú majetok menší ako 6-tisíc eur. Priemerná mzda v Belgicku presahuje podľa údajov Eurostatu 3200 eur (údaj za rok 2007). Tento balík nemôže mať nikto, kto už má iný účet, či úver v banke. Neobsahuje ani platobnú kartu. Podľa I. Vidu je vzdialený od návrhu ministerstva financií, ktorý nestanovuje žiadne obmedzenia na klienta. V prípade, že by  ministerstvo chcelo s bankármi rokovať o podobnom základnom produkte, aký funguje v Belgicku je SBA ochotná sa na ňom dohodnúť, odkazuje jej prezident.

Predpokladaná účinnosť zákona je od 11. júna tohto roku.

Foto na titulke - Flickr.com