Bankový odvod nakoniec môže zaplatiť spotrebiteľ

Bankový odvod sa už nebude znižovať podľa sumy uhradeného odvodu a podielu uhradených odvodov na celkových aktívach bankového sektora. Naposledy by ho mali banky platiť v roku 2020.

Minister financií Peter Kažimír tento krok odôvodnil potrebou navýšenia zdrojov na financovanie prípadných kríz v budúcnosti. Poslanec Miroslav Beblavý v rozprave povedal, že schválenie odvodu prináša veľké riziko.

„Podľa analýz z Národnej banky Slovenska došlo vplyvom rôznych opatrení, vrátane tých, ktoré sme presadili aj v tejto Národnej rade, k dosť prudkému zvýšeniu súťaže medzi bankami a bankám začala ziskovosť klesať. V absolútnej sume je to zatiaľ pomalé, ale v pomere k objemu aktív to začína byť pomerne prudké. Národná banka má už dnes opačnú obavu, že o chvíľu ich ziskovosť nemusí byť primeraná,“ pripomenul v rozprave.

Nastolil otázku, prečo súhlasiť so zvyšovaním daní v situácii, keď štátny rozpočet má opakovane výrazné nadpríjmy a pritom zároveň minister financií a vláda ukazujú, že s tými príjmami nedokážu hospodáriť lepšie ako plánovali. 

„Inými slovami, ako to zhrnul člen Rozpočtovej rady pán Ódor, čím viac nadpríjmov má minister Kažimír, tým horšie mu skončí rozpočet verejných financií v danom roku. Čím viac do toho nalievame, tým viac z toho vytečie.“

Eugen Jurzyca (SaS) upozornil, že časť zvýšených nákladov by mohli banky premietnuť do cien produktov a služieb.

Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu 0,4 percenta a od roku 2015 sa znížila na súčasnú úroveň 0,2 percenta zo základu pre výpočet odvodu.

Podľa NBS môže bankový odvod ovplyvniť tvorbu kapitálu v bankách a v konečnom dôsledku aj úverovanie reálnej ekonomiky. Celkovo banky podľa NBS zaplatia o 260 miliónov eur viac, ako by zaplatili v prípade, ak by sa zákon nemenil. 

Banky na Slovensku pritom podľa Slovenskej bankovej asociácie (SBA) už dnes nezmyselne platia na riešenie prípadných kríz v budúcnosti dva príspevky. Jeden ako „bankový odvod”, ktorý zvyšuje príjmy rozpočtu a druhý ako príspevok do Národného rezolučného fondu, ktorý vychádza z európskych pravidiel a je približne 4-krát nižší ako „bankový odvod”.

Bankový odvod podľa SBA prináša potenciálne riziko pre stabilitu domáceho bankového sektora, ohrozuje schopnosť bánk financovať rast ekonomiky a zhoršuje konkurencieschopnosť slovenských bánk.

Bankári tvrdia, že po zohľadnení odvodu je bankový sektor najviac zaťaženým sektorom hospodárstva na Slovensku. Efektívna daňová sadzba dosahuje takmer 34 percent.