Mária Valachyová

senior analytička Slovenskej sporiteľne

Úrokové sadzby na novoposkytnutých úveroch na bývanie sa v posledných mesiacoch stabilizovali. V poslednom období sme videli rast výnosov štátnych dlhopisov, a preto nečakám, že úroky na úveroch na bývanie ešte klesnú. Rovnako však nepredpokladám ani ich náhle zvyšovanie, skôr očakávam stagnáciu sadzieb v najbližších týždňoch.

Vývoj do konca roka bude závisieť od finančných trhov, predpokladáme, že výnosy štátnych dlhopisov výrazne v najbližších mesiacoch neporastú, a preto by sa nemuseli meniť ani úroky na úveroch na bývanie. Trhy budú zrejme najviac pozornosti aj naďalej venovať Grécku a možnému odpisu gréckeho dlhu. 

Marek Gábriš

analytik ČSOB

Sadzby úrokových swapov aj výnosy štátnych dlhopisov išli na finančných trhoch za posledný mesiac smerom hore. Pri desaťročných splatnostiach to bolo aj do jedného percentného bodu.

Pre sadzby hypoték alebo aj ďalších produktov je však kľúčové, či tento trend bude pokračovať. Na jednej strane je tu hrozba Grexitu s jeho eventuálnymi nepriaznivými dôsledkami a na strane druhej je tu Európska centrálna banka, snažiaca sa podporiť ekonomiku a zastaviť akékoľvek negatívne dôsledky a šírenie prípadnej nákazy. Domnievam sa, že banky budú počas leta skôr vyčkávať a sadzby sa nebudú meniť výrazným spôsobom.

Najväčšou udalosťou bude riešenie gréckej krízy ako aj prípadné zvýšenie sadzieb americkým Fedom. Pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb je momentálne možno trochu nižšia a odsúva sa v čase, ale stále nie úplne vylúčená. Nedohoda Grékov s veriteľmi a prípadný bankrot eventuálne spojený aj s Grexitom by bol správou s potenciálom šírenia ohňa do periférnych ekonomík.

ECB by veľmi pravdepodobne zasahovala, aby zastavila šírenie krízy v podobe rastu rizikových prirážok a výnosov v krajinách ako Španielsko, Portugalsko, či Taliansko. A v menšom rozsahu to môžu krátkodobo pocítiť aj ďalší, najmä menší členovia. Riešenie situácie okolo Grécka môže prísť s finálnym rozuzlením už na konci júna.

Jana Glasová

analytik Poštová banka

Európski centrálni bankári presadzujú aj tento rok voľnú menovú politiku. V marci ECB definitívne spustila program kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Cieľom QE je podporiť ekonomický rast eurozóny a zároveň bojovať proti deflácii.

Kvantitatívne uvoľňovanie bude aj v nasledujúcich mesiacoch tlačiť úrokové sadzby z bankových produktov smerom nadol. Dôležitým posolstvom tohto roka bude ale okrem QE aj rozchádzanie sa menových politík na pobrežiach Atlantického oceánu. Zatiaľ čo úrokové sadzby v USA by sa mohli dostať nad úroveň 1 %, základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 takmer určite stále v blízkosti nuly. V eurozóne a aj na Slovensku budeme teda aj naďalej svedkami nízkych úrokových sadzieb. Výraznejší rast úrokov preto neočakávame ani v prípade vkladových a úverových produktov, vrátane úverov na bývanie.

Za rizikové prvky ovplyvňujúce situáciu na finančných trhoch v súčasnosti považujeme grécku krízu a pretrvávajúce napätie medzi Ruskom a Ukrajinou. V hľadáčiku investorov na finančných trhoch je ale predovšetkým Grécko. Množstvo rokovaní, ktoré prebehli medzi touto zadlženou južanskou krajinou a jej veriteľmi, je už ťažké spočítať. Aj tento týždeň v pondelok sa konal mimoriadny summit medzi dotknutými stranami, žiadna dohoda však opäť nebola dosiahnutá. Táto neistota neprospieva nielen spoločnej európskej mene, ale samozrejme ani dôvere v eurozónu ako takú.

Zdenko Štefanides

hlavný ekonóm VÚB banky

Je možné, že úroky na vkladoch ešte o niečo klesnú, pretože sa zvyšuje pravdepodobnosť defaultu Grécka, čo vedie trhy k očakávaniam ešte intenzívnejších intervencií ECB na trhu. Vrátane možnosti poklesu jej depozitnej sadzby ešte hlbšie do mínusu ako je aktuálnych -0,20 %.

U hypoték sa trend poklesu úrokov postupne zastavuje, okrem iného aj preto, že sa pred zhruba dvomi mesiacmi otočil dovtedy jednosmerný trend poklesu výnosov dlhodobejších vládnych dlhopisov. Kvôli pokračujúcemu konkurenčnému boju sa síce nedá ešte vylúčiť prípadný mierny pokles úrokov na hypotéky, ale to už bude zrejme iba doznievanie starého trendu.

Faktom je, že prípadný default Grécka a jeho odchod z Eurozóny ešte stále nie je trhmi plne započítaný. Takže v prípade tohto scenára by výrazne stúpla volatilita – u dlhopisov, akcií, výmenného kurzu euro/dolár.