Zlato je po celom svete medzi centrálnymi bankármi čoraz viac v kurze. Ešte pred dvomi rokmi uvažovali, že budú žltý kov predávať, v súčasnosti ich dlhodobý rast ceny komodity presviedča, aby zlaté pozície udržiavali a spevňovali. Zlato tvorí vysoký podiel na devízových rezervách na oboch stranách Atlantiku. A bankári v Číne, Indii, Rusku a Mexiku sa nákupmi snažia diverzifikovať svoje predovšetkým dolárové rezervy a brániť sa inflačným tlakom.
Bankárov nevylákali k predajom ani historicky najvyššie nominálne ceny žltého kovu na komoditných burzách. Nestabilita amerického dolára, neistota z dlhových kríz západných vlád zlatu pridáva na význame. Otvorenie debaty o návrate k zlatému štandardu navrhol aj prezident Svetovej banky Robert Zoellick.
Investori na finančných a komoditných trhoch očakávajú niekoľkoročnú nákupnú vlnu najmä zo strany Číny. Najľudnatejšia krajina sveta je s devízovými rezervami prevyšujúcimi tri bilióny dolárov považovaná za jeden z hlavných motorov budúcich nákupov žltého kovu. Podiel zlata na devízových rezervách Číny je však extrémne nízky - 1,6 percenta, teda necelých 50 miliárd dolárov z celkovej výšky rezerv. To je hlboko aj pod celosvetovým priemerom, ktorý podľa štatistík World Gold Council (WGC) dosahuje v priemere 11,1 percenta. Organizácia vyhodnocuje údaje zo 113 štátov.
Peking by podľa väčšiny odborníkov preto mal zvýšiť svoje zlaté rezervy zo súčasných 1 054 ton na minimálne 10-tisíc ton. Michael Pento z Euro Pacific Capital sa pre agentúru Bloomberg vyjadril, že Čína chce byť silný medzinárodný hráč a viac zlata potrebuje. Z troch biliónov dolárov devíz by mohla vyčleniť až jeden bilión na nákup zlata, dodáva.
Čína v súčasnosti kupuje žltý kov najmä z vlastnej produkcie, v krajine sa vyťaží ročne približne 320 ton zlata, čo ju radí už na prvé miesto vo svete s 12-percentným podielom na globálnej ťažbe. Svetovú ťažbu kontrolujú najmä kanadské a americké firmy ako Barrick Gold, Goldcorp a Newmont Minning.
Od roku 2003 Čína zvýšila svoje rezervy viac ako dvojnásobne, čo pomohlo aj cene zlata na komoditnej burze v rastovej krivke. Rusko zvýšilo zlaté rezervy za posledných päť rokov o približne 400 ton. Stredajšie vydanie denníka Financial Times vyšlo so správou, že Mexiko vo februári a marci uskutočnilo jeden z najväčších nákupov zlata centrálnou bankou v histórii. Krajina si zvýšila zlaté rezervy zo siedmich na rovných 100 ton. Za 93 ton zaplatili 4,6 miliardy dolárov. Cena zlata rastie už desať rokov, čo jeho kurz vytlačilo o viac ako štyristo percent na aktuálnych 1 535 dolárov za troyskú uncu. V septembri 2008 jeho rastovú krivku podporila aj finančná kríza vyvolaná krachom banky Lehman Brothers.
Centrálne banky sveta v súčasnosti držia podľa odhadov WGC 30 523 ton zlata. To je bezmála 17 percent svetového objemu. Tri pätiny majú v držbe priemyselné skupiny zaoberajúce sa ťažbou, spracovaním zlata a výrobou zlatých šperkov. Zvyšok investičné spoločnosti a tiež fyzické osoby.
Zo 113 analyzovaných krajín má podľa WGC len desiatka štátov krytú zlatom viac ako polovicu devízových rezerv. Slovensko je v danom ukazovateli na siedmom mieste vo svete so 64,3 percentami. Medzi krajinami Vyšehradskej štvorky má po Poľsku druhé najvyššie zlaté rezervy - 31,8 tony. Česko má pre porovnanie len 12,8 tony zlata a Maďarsko 3,1 tony. Poľsko si so 103 tonami zlata pokrýva necelých päť percent devízových rezerv.
Krajinou s najvyšším podielom zlatých rezerv na hlavu je Švajčiarsko s približne 134 gramami zlata, teda 4,3 troyskej unce. Pri súčasných cenách je to približne 6 100 dolárov na osobu. Nasleduje prekvapujúco Libanon a Nemecko, ktoré má celkovo druhé najvyššie zlaté rezervy vo svete.
Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch
