Médiá často vyvolávajú u investorov ošiaľ. Aktuálnym príkladom je „veľkolepá sedmička,” skupina siedmich technologických gigantov vrátane Apple, Microsoft, Google, Tesla, Nvidia, Amazon a Meta, ktoré sa stali favoritmi mnohých trhových aktérov.
Pred viac ako 50 rokmi hrala podobnú úlohu „Nifty Fifty,” súbor 50 akcií vybraných ako najzaujímavejšie a najspoľahlivejšie na trhu. Nešlo o špekulatívne tituly, ale spoločnosti s pevnými ziskami, inovatívnymi obchodnými modelmi a zdanlivou neporaziteľnosťou. Medzi ne patrili legendárne firmy ako Coca-Cola, Kodak, McDonald's, Philip Morris a Walt Disney.
„Po období rastu a prosperity postihli zmienené akcie v rokoch 1973 až 1975 dramatické straty. Prepad o 60 percent v priebehu troch rokov znamenal pre investorov, ktorí naskočili na vlnu popularity Nifty Fifty, krutú dezilúziu,” pripomína ekonóm a zakladateľ Rosenberg Research & Associates David Rosenberg v jednom z tohtoročných listov pre klientov.
Hľadali istotu
V čase, keď americký akciový trh dominuje rastom hŕstky technologických gigantov, sa obdobie 70. rokov javí ako paralela.
Krátky boom vtedy nasledoval po krachu vysoko špekulatívnych akcií v závere 60. rokov, ktorý spôsobil rast inflácie a úrokových sadzieb. Po tom, čo inflácia dosiahla vrchol v roku 1970, sa trh síce zotavil, no investori boli opatrnejší. Hoci stále túžili po ziskoch, investovali do kvalitnejších akcií veľkých spoločností s preukázanou históriou.
Investičný svet medzitým prechádzal hlbokou zmenou. Na akciovom trhu už nedominovali súkromní investori. V roku 1972 vlastnili inštitucionálni manažéri približne polovicu akcií obchodovaných na newyorskej burze. Uprednostňovali likviditu, ktorú poskytovali najväčšie konglomeráty tej doby.
Prílev peňazí od drobných investorov do inštitucionálnych fondov v roku 1973 viedol k vzniku nerovnováhy na trhu. Kým sa priemerná spoločnosť na newyorskej burze obchodovala za pomer ceny k zisku (PE) 12, priemerné PE najlepších akcií dosahovalo závratných 48, ako to vyplýva z údajov investičnej banky Kidder Peabody.
Rastúca koncentrácia si dokonca viackrát vypýtala vyšetrovanie Senátu. Podľa Ned Davis Research sa 40 najväčších akcií v indexe S&P 500 aktuálne podieľa 56 percentami v porovnaní s približne 60 percentami v roku 1973.
Náhle spľasnutie
Žiadna bublina netrvá večne. Ani tie najstabilnejšie podniky nie sú imúnne voči poklesom. Výpredaj Nifty Fifty sa začal koncom roku 1973 v dôsledku ropného embarga Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) na Spojené štáty.
V nasledujúcom roku sa zrútila Franklin National Bank a prezident Nixon odstúpil v súvislosti so škandálom Watergate. Rastúca inflácia viedla k sprísneniu menovej politiky zo strany Federálneho rezervného systému, čo vyústilo do recesie. Miera nezamestnanosti v Spojených štátoch poskočila na deväť percent.
Nedarilo sa ani akciám zo zoznamu Nifty Fifty. Niektoré, ako Polaroid a Avon, čelili vlastným problémom. Ich hodnota sa následne z maxima prepadla o ohromujúcich 90 percent
Iné, ako napríklad McDonald's a Xerox naďalej udržiavali relatívne stabilné zisky. Avšak ani to ich nezachránilo pred prepadom o 70 percent. Medvedí trh trval dlhých 18 mesiacov, pričom akciám Nifty Fifty trvalo v priemere dekádu, kým sa v nominálnom vyjadrení vrátili na predchádzajúce vrcholy.
Legendárny investor Benjamin Graham v rozhovore z apríla 1974 vyjadril hlboké znepokojenie nad návratom špekulatívneho správania na akciový trh. Mentor Warrena Buffetta, známy silnou averziou voči špekuláciám, vždy zdôrazňoval dôležitosť opatrného investovania a vyhýbania sa nákupu akcií za prehnané ceny založené na neistých budúcich ziskoch.
„Skvelá spoločnosť nie je skvelou investíciou, ak za ňu investor zaplatí príliš veľa,” poznamenáva B. Graham vo svojej knihe Inteligentný investor.