Amerika sa topí vo vlastnej rope

Ako rýchlo predminulý týždeň ceny ropy rástli, tak rýchlo v minulom týždni klesali. Na začiatku tohto týždňa sa ľahká americká ropa (WTI) obchodovala za 64,75 dolára za barel a severomorská ropa Brent za 75,29 dolára za barel.

Prudký pokles cien vyvolala predminulý týždeň Saudská Arábia, najväčší vývozca ropy na svete a líder kartelu OPEC. Saudský minister pre energetiku Khalid Al-Falih uviedol počas panelovej diskusie v Petrohrade, že treba otvoriť diskusiu o tom, aby Rusko s ďalšími krajinami z OPECu uviedli na trh viac ropy. OPEC a Rusko sa majú 22. júna stretnúť vo Viedni, aby diskutovali o uvoľnení stropov dodávok, ktoré sa zaviedli v roku 2017.

Ministri zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kuvajtu, Alžírska a Ománu sa však zišli už v sobotu 2. júna na neoficiálnom stretnutí ministerskej komisie, ktorá sleduje dodržiavanie dohody o znížení produkcie. OPEC, Rusko a niekoľko ďalších krajín sa dohodli na obmedzení produkcie o 1,8 milióna barelov za deň od januára 2017.

Redukcia pomohla zredukovať previs ponuky nad dopytom a podporila ceny. Dohoda platí do konca tohto roka a vďaka nej sa ceny ropy zdvihli takmer na 80 dolárov za barel. Ministri zdôraznili potrebu zachovať existujúcu spoluprácu a pokračovať v úspešnej snahe zúčastnených krajín. Vyzvali k udržaniu súčasného partnerstva, aby sa v záujme spotrebiteľov a producentov neustále prispôsobovali dynamike trhu a zároveň podporili zdravý globálny ekonomický rast.

Smerom nadol zatlačil na ceny ropy aj odhad Amerického ropného inštitútu (API), podľa ktorého zásoby ropy za minulý týždeň v USA vzrástli o jeden milión na 434,9 milióna barelov, pričom analytici predpokladali ich pokles o 525-tisíc barelov.

Ceny ropy sa znížili najmä v závere týždňa. Ľahká americká ropa uzavrela na úrovni 65,81 dolára za barel, severomorská ropa Brent, ktorej cena slúži ako medzinárodná referenčná cena, zlacnela na 76,79 dolára za barel.

Ropovody v USA sú plné

Dôkazom naplnenosti amerických ropovodov je okrem iného aj rozdiel medzi cenou ropami Brent a WTI (Brent-WTI spread). Ten dosiahol minulý týždeň najvyššiu hodnotu za posledné tri roky. Konkrétne augustový spread Brent-WTI sa vo štvrtok obchodoval až na sume 11,66 dolára za barel, blízko tri roky starého maxima 13,06 USD/barel. Ešte na začiatku mája bol rozdiel medzi ropami len päť dolárov.

Obchodníci tvrdia, že nižšia cena spôsobená akousi zľavou na americkej rope v dohľadnom čase nezmizne. Produkcia americkej ropy totiž stále rastie a termínové kontrakty na dodávku v budúcich mesiacoch naznačujú, že spread sa pod desať percent nedostane.

To môže pre ropné firmy, najmä pre tie, ktoré ťažia ropu z bridlíc, znamenať, že ich zisk prudko klesne. Na druhej strane marže amerických rafinérskych spoločností budú rásť, no len za predpokladu, že rafinérie dokážu lacnú ropu dostať k sebe na ďalšie spracovanie. Akcie rafinérií Phillips 66 a Marathon Petroleum stúpli za posledný mesiac o 13 a 11 percent.

Problémy sa týkajú najmä ropovodov vedúcich z prekladiska Cushing do rafinérií a ropných terminálov v Mexickom zálive. Najskôr sa však objavili v okolí mesta Midland v západnom Texase, čiže v centre panvy Permian, kde je najbohatšie bridličné pole v USA. Ropovody z Cushingu do Mexického zálivu sú vyťažené na maximum. Ich využitie v tomto roku predstavuje v priemere 90 percent, vlani to bolo 79 percent.

Analytici tvrdia, že na rozdieloch v cenách sa odrážajú aj náklady na alternatívne spôsoby prepravy ropy, napríklad cisternové nákladné autá. S nimi a s vodičmi je však problém. Preprava ropy z Permianu je už taká drahá, že je otázne, či sa ju vôbec oplatí ťažiť. Ťažiari v Permianu musia oproti konkurencii v Mexickom zálive predávať ropu so zľavou, pričom tento diskont narástol minulý týždeň na viac ako 20 dolárov za barel.

Pritom počet aktívnych vrtov v USA v 22. týždni stúpol na celkových 1 060. Medziročne je počet aktívnych vrtov vyšší o 144.

Obchodná vojna je na spadnutie

Keďže USA sa rozhodli od 1. júna uvaliť clá na dovoz hliníka a ocele z Európskej únie, schýlilo sa k obchodnej vojne. Americké opatrenia sa majú týkať exportu z EÚ, ktorý v roku 2017 dosahoval 6,4 miliardy eur. Európska komisia chce zatiaľ v prvej reakcii podniknúť právne kroky u Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Rozhodnutie USA uvaliť dovozné clá na oceľ a hliník z EÚ, Kanady a Mexika môže síce povzbudiť niektorých amerických výrobcov, ale ekonomiku USA ako celok to pravdepodobne poškodí. Aspoň tak to tvrdí medzinárodná ratingová agentúra Moody's.

Kanada v reakcii na zavedenie ciel uviedla, že zavedie odvetné opatrenia na americkú oceľ a hliník, ale tiež na whisky, pomarančový džús a ďalšie potravinárske výrobky. Clá tak zasiahnu tovar v hodnote 16,6 miliardy kanadských dolárov, pričom u niektorých produktov pôjde až o 25-percentný poplatok, u iných bude rozdiel o desať percent.

USA zaviedli nové clá na oceľ a hliník už 23. marca. EÚ však mala výnimku, ktorá sa teraz skončila. EÚ už dávnejšie predložila WTO zoznam amerických produktov, na ktoré by mohla uvaliť vysoké clá ako odvetu. Na zozname sa nachádzajú napríklad ryža, brusnice, bourbon, kukurica, arašidová pomazánka či oceliarske výrobky.

Výsledkom obchodnej vojny však môže byť len to, že sa zvýšia vstupné náklady pre mnohých výrobcov, dôjde k celkovému nárastu cien a následne aj k vyššej nezamestnanosti.