Čínska banka vtedy z predaja akcií získala 22,1 miliardy dolárov. Druhá priečka pripadá spoločnosti ICBC, ktorá v roku 2006 získala v rámci primárnej emisie asi 22 miliárd dolárov. V Spojených štátoch držala primát úvodnej emisie akcií finančnej spoločnosti Visa za 19,7 miliardy dolárov v roku 2010. V sektore technologických spoločností išlo zas o sociálnu sieť Facebooku, ktorá v roku 2012 získala 16 miliárd dolárov.
Alibaba vo štvrtok stanovila emisnú cenu akcie na 68 dolárov, čo je na hornej hranici vopred určeného rozpätia. Trhová hodnota Alibaba sa emisnou cenou dostáva na zhruba 167,6 miliárd dolárov. To je pod hodnotou spoločnosti Facebook, ktorá sa v súčasnosti pohybuje mierne nad 200 miliardami dolárov, ale zhruba na úrovni hodnoty doteraz najväčšieho svetového internetového predajcu Amazon.
Upisovatelia teraz majú 30 dní na rozhodnutie, či využijú svoje opčné kontrakty na nákup ďalších 48 miliónov akcií Alibaba. Celková hodnota ponuky by sa tak mohla vyšplhať až na 25 miliárd dolárov. Potom bude ponuka akcií Alibaba najväčšia v histórii.
Firma, v ktorej vlastní takmer štvrtinový podiel americká internetová spoločnosť Yahoo, oznámila zámer vstúpiť na newyorskú burzu koncom júna. Čínsky podnikateľ Jack Ma, ktorý Alibabu pred 15 rokmi založil vo svojej garsónke, uviedol, že firma plánuje výnos z predaja akcií využiť na expanziu v Spojených štátoch a v Európe. V Číne sa už Alibaba na celkových tržbách z internetového predaja podieľa 80 percentami.
Alibaba dala newyorskej burze prednosť pred Hongkongom aj americkým trhom Nasdaq, kde sa obvykle obchodujú technologické tituly. Nasdaq si pošramotil povesť pri predvlaňajšej primárnej emisii Facebooku, ktorú poznačili technické problémy. Hongkongu sa firma vyhla pre tamojšie prísne pravidlá, ktoré zamedzujú zvýhodňovanie akcionárov.
