Úvodné stretnutie slovenských hokejistov s Českom si pozrelo milión ľudí nad dvanásť rokov, čo bola takmer polovica ľudí, ktorí v tom čase sedeli doma pred televízorom. Do štatistík sa nevmestili tí, ktorí si zápas pozreli v krčmách, cez online prenosy alebo tých pár jedincov, ktorí si zapli rádio.
Hokej prináša v našom regióne chvíľkové napätie, na krátky čas zvyšuje pocit národnej hrdosti a vyvoláva v práci aj mimo nej kvalitné pivné debaty o manažovaní nášho tímu.
Dvaja nemeckí vedci z Universität zu Köln Philipp Doerrenberg a Sebastian Siegloch sa na športové podujatia pozreli z troška iného pohľadu. Položili si otázku, či vplyv športového (ne)úspechu má na ľudí len krátkodobý, alebo aj dlhodobý vplyv.
Zistili zaujímavý fakt: úspech národných športovcov sa dá použiť ako súčasť aktívnej politiky na podporu zamestnanosti. Svoj predpoklad založili na psychike človeka, ktorý trošku závidí a je motivovaný úspechom suseda či známeho.
Prirodzená motivácia
Ak si napríklad sused kúpi nové auto, u pozorovateľov tiež môže vzrásť túžba kúpiť si ho, akonáhle sa vyskytne príležitosť. Ak niekto zistí, že spolužiak zo strednej školy sa má v Bratislave finančne lepšie, dotyčný je otvorenejší možnosti presťahovať sa za lepším miestom alebo na sebe makať kurzami, aby sa na kamaráta dotiahol. Vedci zistili, že takýmto „motivátorom“ zmeniť život sú aj športové úspechy ľudí, ktorí vynikajú bojovnosťou, schopnosťami a trpezlivosťou.
Na rozdiel od slovenského hokeja sa vedci zamerali na úspechy Nemecka v populárnejšom športe – futbale. Výskumníci od roku 1984 merali emocionálny efekt veľkých futbalových sviatkov - Majstrovstiev sveta vo futbale FIFA a Majstrovstiev Európy.
Využili na to databázu German Socio Economic Panel, čo je veľká reprezentatívna štúdia súkromných domácností, ktorá sa vykonáva už 30 rokov a poskytuje informácie o viac ako 24-tisíc ľuďoch v Nemecku. Pokrýva veľkú škálu parametrov: charakter domácností, národnosť, rodinné vzťahy, zamestnanosť, plat aj spokojnosť so životom. Otázky na tieto parametre boli kladené niekoľkokrát do roka, a teda aj pred turnajmi a po nich.
Vedci zistili, že dobré výsledky športovcov majú blahodarný vplyv na mužov – bez rozdielu, či sú zamestnaní, alebo nie. No jedno zistenie vyčnelo z radu: hlavne mladí muži mali po futbalových zápasoch väčšiu motiváciu pracovať na sebe, vzdelávať sa a na čas sa stratila skepsa z neúspešného hľadania si roboty.
Boli otvorenejší novým možnostiam a optimistickejší boli aj pri pohľade na vlastnú finančnú budúcnosť. Začali inklinovať k full-time jobu vo firme, kde doteraz pracovali len na čiastkový úväzok. Podľa vedcov teda existujú dôkazy (cez zložité regresné modely), že športové turnaje, hoci len v podobe pasívneho sledovania, majú pozitívny účinok aj na subjektívnu pohodu jednotlivca a dokonca na vnímanie svojho zdravia.
Počas zápasov viac PN
Po výsledkoch v hokeji so Slovincami na olympiáde a prehre s Francúzmi bude na slovenských fanúšikov platiť skôr analýza švédskeho ekonóma Petra S. Thoursieho, na ktorú upozornil behaviorálny ekonóm Petr Houdek.
Všimol si, že počas športových prenosov v škandinávskej krajine rastie počet ochorení. Otázka znela, či boli PN-ky vynútené zhodou okolností, alebo sa švédski zamestnanci na prácu cielene vyflákli a zrovna v čase zápasov „ochoreli“.
Podľa P. Thoursieho môže byť za zvýšeným počtom chorobnosti vypočítavosť a zneužívanie štedrého sociálneho systému. Hotovostné nemocenské dávky sú platené až vo výške 80 percent z normálnej mzdy zamestnanca od druhého dňa prebiehajúcej PN (prvý deň práceneschopnosti nie je platený).
Na Slovensku by sa to neoplatilo. Chorý dostane prvé tri PN dni len štvrtinu vymeriavacieho základu, ďalšie dni len 55 percent. Zneužitie je síce možné, ale finančne sa u nás neoplatí (plus sprísnili sa kontroly ich zneužívania). Chorobnosť má na prelome apríla a mája, keď sa konajú majstrovstvá sveta v hokeji, práve naopak, klesajúcu tendenciu.
Vývoj počtu práceneschopných (na PN) Zdroj: Sociálna poisťovňa
P. Thoursie vraví, že sociálny systém vo Švédsku spôsobuje vážne problémy a jedným z jej dôsledkov je aj spomínaná športová práceneschopnosť zamestnancov.
V analýze z roku 2004 tvrdil, že sledoval vybrané športové zápasy, kde bol badaný trend. A tvrdí, že ak sa zvýšil počet PN len počas jednej športovej udalosti o sedem percent (čo skutočne nameral), môže to negatívne ovplyvniť HDP krajiny a jej produktivitu práce.
Po rokoch sa však jeho prognózy vo veľkom meradle nenaplnili, pretože v produktivite práce sú Švédi jedni z najlepších. Kým Slovensko dosiahlo druhý najvyšší vývoj v celej Európskej únii – s 3,5 percenta sme len tesne skončili za vedúcimi Lotyšmi, Švédi boli štvrtí s nárastom produktivity o 1,8 percenta.
Finančné trhy po prehre klesajú
Športové zápasy vraj ovplyvňujú aj vývoj na finančných trhoch. Vplyvu futbalových zápasov sa venovala pred dvoma rokmi aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá pozorovala Majstrovstvá sveta v Južnej Afrike v roku 2010.
Zápas národného mužstva zrazil na národnej burze počet obchodov o polovicu a ak padol gól (bez ohľadu v akej bránke), objem obchodov poklesol o ďalších päť percent. To, že prebiehajúci zápas odvádza pozornosť dílerov, dokazuje aj zníženie korelácie medzi národným a medzinárodným akciovým trhom o 20 až 40 percent počas hry.
Inak povedané, globálne informácie, ktoré medzinárodné trhy zapracujú, sa na národnom trhu počas futbalového zápasu z veľkej časti ignorujú a tým dochádza k čiastočnému oddeleniu vývoja na národnom a medzinárodnom trhu.
Na rozdiel od futbalu, počas obednej prestávky napríklad k takémuto oddeleniu nedochádza. Zjavne díleri počas obeda, aj keď sami aktívne neobchodujú, pozornejšie sledujú burzové informácie, než počas hry na majstrovstvách.
Analýza ECB voľne nadväzovala na štúdiu trojice ekonómov z USA Alex Edmans, Diego Garcia a Oyvind Norli, ktorí dokázali, že výsledky vo futbale majú vplyv na náladu traderov. Ak prehrá národný tím, na druhý deň je možné na lokálnej burze očakávať nižšie výnosy ako obyčajne.
Vedci celkovo skúmali 1 100 futbalových zápasov medzi rokmi 1973 a 2004 a ich vplyv na trhy 42 krajín. Deň po prehre sú kurzy priemerne o 38 bodov nižšie, čo by z mesačného hľadiska zodpovedalo sedempercentnej strate. Prehry na ihrisku preto poskytujú dobrú príležitosť vstúpiť na burzu.
