Ak v rodine tento rok pribudne dieťa, matka bude mať nárok na vyššie materské. Od mája sa zvyšuje vymeriavací základ, z ktorého sa vypočítava materské, na 75 % denného vymeriavacieho základu. Od januára si zase prilepšili ženy s príjmom od 1 300 do 1 766 eur, keďže vzrástlo maximum, z ktorého sa vypočítava materské.
Na materské má nárok každá žena, ktorá za obdobie ostatných dvoch rokov odvádzala do Sociálnej poisťovne poistné na nemocenské aspoň 270 dní.
Ako sa vypočítava materské
Výška materského závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ) matky. Ten sa zase odvíja od hrubého zárobku matky a dĺžky nemocenského poistenia. V určitých prípadoch sa materské vypočítava z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom sa myslí hrubá mzda zamestnanca, u SZČO je to príjem z podnikania.
Denný vymeriavací základ (DVZ) si žena zistí, ak spočíta hrubý príjem, z ktorého zaplatila nemocenské poistenie v „rozhodujúcom období“, a ten potom vydelí počtom dní rozhodujúceho obdobia.
Čo to je rozhodujúce obdobie
Každá matka ho môže mať iné. Zložitá legislatíva hovorí o štyroch možnostiach.
1. V prípade, ak nemocenské poistenie zamestnanca trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytovanie materskej, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materskej.
Príklad: Budúca matka zarába 850 eur. U zamestnávateľa pracuje od roku 2012. Na materskú plánuje ísť v novembri 2017. Ako zistí výšku svojej materskej?
DVZ zistí tak, že spočíta svoje hrubé zárobky v roku 2016 (rozhodujúce obdobie) a toto číslo potom vydelí počtom dní v roku 2016 (850 x 12 : 365 = 27,9452). Materskú dávku na deň vypočíta ako 75 % z DVZ. Znamená to, že 27,9452 x 75 % = 20,96 eura. V mesiaci, ktorý bude mať 30 dní dostane mamička 628,80 eura a za 31 dní v mesiaci dostane 649,76 eura.
2. Ak nemocenské poistenie netrvalo nepretržite od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytovanie materskej, tak pri určení rozhodujúceho obdobia je dôležitá dĺžka obdobia platenia nemocenského, konkrétne obdobie 90 dní.
Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a obdobie platenia poistného bolo najmenej 90 dní, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Príklad: Jana začala pracovať po skončení vysokej školy u zamestnávateľa vo februári 2016. V septembri 2017 by mala ísť na materskú. Z akých príjmov sa jej bude vypočítavať materské?
Keďže jej vzniklo nemocenské poistenie v priebehu roka 2016 a spĺňa podmienku nároku na materské a obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, je najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom jej vznikne nárok na poskytnutie materského, tak rozhodujúce obdobie bude obdobie od vzniku nemocenského poistenia v roku 2016 do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom jej vznikne dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, prípadne do dňa zániku nemocenského poistenia, ak by zamestnankyňa skončila pracovný pomer a poberala by materské v ochrannej lehote. Ak by zamestnankyni vznikol nárok na materské v roku 2017, tak materské by sa počítalo z vymeriavacieho základu, ktorý dosiahla u terajšieho zamestnávateľa.
Zvýšiť si materské by mohla táto žena vtedy, ak by išla pracovať do inej firmy, kde by dostávala minimálne 3 mesiace (90 dní) pred nástupom na materskú v hrubom (1 300 eur mesiac).
Úplne inak by sa vypočítalo materské vtedy, ak by nemocenské poistenie ženy vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a obdobie platenia poistného bolo najmenej 90 dní. Rozhodujúcim obdobím v tomto prípade je obdobie od vzniku poistenia do konca kalendárneho mesiaca prechádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
3. V prípade, že poistné na nemocenské poistenie pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní, rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie platenia poistného bolo v predchádzajúcom roku najmenej 90 dní.
Z rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. Ide o obdobie PN alebo o ošetrovanie člena rodiny.
Príklad: Soňa už ako tehotná zmenila zamestnávateľa. Bola si vedomá, že materské sa jej vypočíta z hrubých príjmov, ktoré mala u nového zamestnávateľa len vtedy, ak u neho odpracuje 90 dní (pri splnení ostatných podmienok nároku na materské). Pracovný pomer jej trval viac ako 90 dní, no napriek tomu jej Sociálna poisťovňa vypočítala materské z podstatne nižších hrubých príjmov, ktoré mala v predchádzajúcom roku u prvého zamestnávateľa. S odvolaním nepochodila.
Soňa si neuvedomila, že pri podmienke 90 dní nejde len o dni trvania pracovného pomeru, ale o dni, keď bolo poistné na nemocenské poistenie skutočne zaplatené. Pani Soňa bola už počas nového pracovného pomeru chorá na PN-ke, a keďže počas práceneschopnosti sa poistné neplatí, podmienku 90 dní nesplnila.
Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky alebo v predchádzajúcom roku a obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok a zohľadňuje sa len príjem dosiahnutý u iného zamestnávateľa. Ak ani v tom roku u iného zamestnávateľa nemocenské poistenie netrvalo aspoň 90 dní, dávka sa vypočíta len z minimálneho vymeriavacieho základu (prípadne aj z nižšieho, ak u zamestnávateľa dosahovala nižší príjem).
Prameň: Sociálna poisťovňa
4. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.
Pravdepodobný vymeriavací základ
Najhoršie je na tom žena, ktorá nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ alebo si platila nemocenské menej ako 90 dní. Materské sa jej vypočíta z „pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).“ Ten sa rovná jednej tridsatine vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak je PDVZ je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine minimálneho vymeriavacieho základu (od 1. 1. do 31. 12. 2017 = 441,50 eura), materské sa žene vypočíta z minima, teda zo sumy 14,5150 eura (441,50 x 12 :365). Materské bude 10, 89 eura (75 % z 14,5150 eura). To znamená, že pri 30-dňovom mesiaci bude dostávať 326,70 eura a pri 31-dňovom mesiaci zase 337,59 eura.
Zamestnanci, ktorí nemali v rozhodujúcom období VZ z dôvodu poberania materského alebo čerpania rodičovskej dovolenky, sa radia k výnimke, a preto ich PDVZ je jedna tridsatina predpokladaného VZ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Príklad: Aký vymeriavací základ musí mať zamestnankyňa, aby jej bola vypočítaná dávka materského v maximálnej výške?
Materské sa počíta z denného vymeriavacieho základu, ktorý nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pre rok 2017 je maximálny denný vymeriavací základ 58,0603 eura. Maximálna výška materského v roku 2017 tak predstavuje pri 30-dňovom mesiaci sumu 1 306,36 eura za mesiac (58,0603 eura x 30 dní x 75 %) a pri 31-dňovom mesiaci 1 349,90 eura.
Výpočet materského z dobrovoľného nemocenského poistenia
Dobrovoľné nemocenské poistenie musí trvať nepretržite aspoň 26 týždňov pred vznikom nároku na materské. Poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie musí byť uhradené včas a v správnej výške najneskôr do konca mesiaca, kedy vznikol nárok na materské. Martina otehotnela krátko po tom, čo s ňou zamestnávateľ ukončil dlhodobý pracovný pomer. Aby splnila podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, päť mesiacov pred plánovaným termínom pôrodu sa prihlásila na dobrovoľné nemocenské poistenie a to si platila z vymeriavacieho základu, ktorý predpokladal najvyššiu možnú sumu materského. Bola však prekvapená, keď dostala materské vypočítané z minimálneho vymeriavacieho základu.
Sociálna poisťovňa vysvetlila, že Martina zabudla na podmienku, že dobrovoľné nemocenské poistenie musí trvať nepretržite aspoň 26 týždňov pred vznikom nároku na materské. V opačnom prípade sa materské vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu. Na príjmy dosiahnuté pred týmto poistením u zamestnávateľa sa neprihliada.
Podmienkou priznania materskej je aj to, že žena nemá dlh na poistnom. Mária si síce platila dobrovoľné poistenie viac ako 26 týždňov, napriek tomu jej Sociálna poisťovňa materské nepriznala, pretože včas a v správnej výške nezaplatila poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – mala tu dlh vo výške 70 eur.
