Ako si živnostník zníži daň gastrolístkami

Stravné lístky využíva aj väčšina živnostníkov. Najmä preto, že si takto môžu znížiť daň. Ak si dali gastráče do výdavkov, za minulý rok si môžu takýmto spôsobom znížiť základ dane o 1 016 eur. Takúto sumu si môže živnostník započítať vtedy, ak odpracoval 254 dní (jeden gastrolístok 4 eurá). Tento rok pri odpracovaní 248 pracovných dní si môže podnikateľ uplatniť 992 eur.

Ak si vedie napríklad daňovú evidenciu, počet lístkov za odpracované dni účtuje raz do mesiaca. Sprostredkovateľský poplatok za gastrolístky od stravovacej spoločností zapíše do evidencie ku dňu preplatenia faktúry.

Prácu cez víkend treba zdokladovať

Ak však podnikateľ pracuje aj cez víkend, môže si aj na tieto dni započítať stravné. Musí pritom myslieť na to, že prácu počas takýchto dní by mal vedieť preukázať pri prípadnej daňovej kontrole. To, že v daný deň pracoval možno zdokladovať napríklad knihou jázd so služobnej cesty, dodacími listami potvrdenými odberateľmi, faktúrou vystavenou za svoju činnosť práve v deň uplatnenia stravného vo výdavkoch alebo e-mailovou komunikáciou so zákazníkom.

Živnostníci, ktorí sú okrem toho riadnymi zamestnancami, si uplatniť stravné ako podnikatelia nemôžu, lebo im súčasne vzniká nárok na príspevok na stravovanie zo zamestnania.

Chybou je aj to, ak si SZČO uplatňuje stravné aj za dni, počas ktorých bol na pracovnej ceste a uplatnil si aj stravné vo forme cestovných náhrad

Podnikatelia si často dávajú do účtovníctva aj lístky nakúpené neskôr. Napríklad ak za faktúru zaplatia až 10. marca, do účtovníctva si nemôžu započítať stravné za 5 prvých pracovných marcových dní. Toto im daniari pri kontrole nebudú tolerovať a o spätne kúpené stravné lístky si podnikatelia nemôžu znížiť základ dane.

Opäť návrh na zrušenie

Až 45 percent finančných prostriedkov sociálneho fondu dávajú zamestnávatelia na stravovanie svojich zamestnancov. V mnohých podnikoch je príspevok na gastrolístky jediným benefitom.

Poslanec Juraj Droba navrhuje od začiatku budúceho roka zmenu v stravovaní zamestnancov. Gastrolístky by sa mali novelou Zákonníka práce zrušiť. Nahradiť by ich mal príspevok na stravovanie, ktorý by bol súčasťou mzdy. Zamestnávateľ by podľa J. Drobu takto ušetril na nákladoch a zamestnanec by dostal vyššiu mzdu. Zamestnanec by dostal príspevok na stravovanie (55 % z ceny jedla) a zamestnávateľ mu nebude musieť zo mzdy strhávať druhú časť garantovanej výšky sumy (45 % ceny jedla) na stravu.

Ako by si mohli uplatniť náklady na stravu živnostníci, to z jeho návrhu jasné nie je.

Nejde o prvú snahu zrušiť gastrolístky. Naposledy to chcel presadiť poslanec Igor Matovič pri schvaľovaní poslednej novely Zákonníka práce zo septembra 2011.

Napokon sa v zákonníku zmenila len časť týkajúca sa maximálnych poplatkov za gastrolístky. Tie obchod alebo reštaurácia vráti stravovacej spoločnosti, ktorá si pri ich preplácaní strhne poplatok – maximálne 3% z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

Ďalší návrh na zrušenie stravovacích poukážok sa objavil v závere roka 2011 pri schvaľovaní štátneho rozpočtu.