Škandál s predraženým CT prístrojom pre piešťanskú nemocnicu zviditeľnil ako fungujú na Slovensku schránkové firmy s domicilom v daňových rajoch, ktoré vyhrávajú u nás tendre.

Vláda na kazu s CT zareagovala prípravou super rýchlej novely zákona o verejnom obstarávaní. V parlamente schválená novela má zabrániť schránkovým firmám z daňových rajov a zo štátov, kde sa nedá dopátrať skutočný majiteľ firmy, aby sa zúčastnili našich verejných obstarávaní.

Podľa zákona sa na verejnom obstarávaní nebude môcť zúčastniť firma, ktorá má sídlo v štáte, ktorého zákony neumožňujú preukázať vlastníkov. Zúčastniť sa ho budú môcť len firmy, v ktorých nemajú 10 % podiel verejní funkcionári.

Podľa odborníkov je novela deravá. Schránkové spoločnosti budú môcť zákon obchádzať a naďalej sa budú môcť schovávať za nastrčené biele kone. Novela sa týka len formálnych majiteľov firiem, nie tých, čo z firiem skutočne profitujú. Nepoznáme konečného užívateľa výhod, čiže toho, komu reálne tečú peniaze.

Problémom v novele je aj výnimka pre firmy na burze. Deväťdesiat percent  jej akcií môže vlastniť schránková firma a z profitu sa naďalej bude tešiť skutočný vlastník.

Ďalšou dierou je, že sa týka len verejného obstarávania  - ostatné kanály úniku verejných peňazí ostávajú naďalej otvorené. Tendre nie sú verejne kontrolovateľné. Dokumenty a údaje, ktoré predkladajú uchádzači, sa nedajú reálne preveriť, čo umožňuje firmám dohody v prospech nastrčenej firmy.

Zrážková daň vo vzduchoprázdne

Modelové prípady podvodov všetci poznáme. Napríklad verejné obstarávanie, ktorého sa zúčastní len jeden subjekt, ďalší sú len formálni účastníci slúžiaci na navýšenie ceny zákazky. Ďalším prípadom môžu byť podmienky súťaže, ktoré budú urobené tak, že ich reálne môže splniť len jeden subjekt. Podvody s DPH, keď sa žiadajú vratky cez fiktívne obchody realizované schránkami, skrátenie dane uskutočňované zdaňovaním v zemi daňového raja, hoci tam nie je domicil, čiže vyhýbanie sa daňovej povinnosti na území SR. Na nižšej úrovni ide o prípady, kedy sa vyžiada len záloha na prácu, či službu, ktorá sa nerealizuje s úmyslom jej nerealizácie už v čase dohody o obchode, presun majetku spoločnosti v čase, keď má veriteľov, ktorí sa takto poškodzujú. 

Podvody cez nastrčené firmy sa nezrodili včera. Ešte vláda Ivety Radičovej sa snažila situáciu riešiť novým zákonom o verejnom obstarávaní cez "exante" kontrolu, v rámci ktorej by sa skúmali kritériá. Tender by sa mohol spustiť  len vtedy, ak by tieto kritériá spĺňalo najmenej päť firiem na trhu.

Aj po novele verejného obstarávania budú môcť u nás firmy s nejasnou štruktúrou vlastníkov naďalej veselo obchodovať a profitovať na verejných zákazkách. Veľké obchody so štátom teda budú vyhrávať spoločnosti, za ktorými nestojí renomovaná firma, ale neznáme anonymné schránky. V pozadí  takýchto obchodov je zneužívanie postavenia verejného činiteľa a korupcia. Do verejných obstarávaní sa naďalej budú môcť hlásiť napríklad len dve dohodnuté firmy, alebo štátna inštitúcia ušije výberové podmienky len na jednu firmu. 

Exekutíva voči schránkovým firmám je bezzubá už roky. Napríklad v novele zákona o dani z príjmov vláda zaviedla 35 percentnú zrážkovú daň na platby smerujúce do daňových rajov. Na zozname krajín, ktoré sa podľa tohto zákona za daňové raje pokladajú, však chýba Cyprus. Práve tu má domicil okolo tisíc firiem alebo ich dcérskych spoločností zo Slovenska. Zo zrážkovou daňou si tieto firmy poradili veľmi ľahko. Platby nesmerujú priamo do daňového raja, ale ich predtým očistia cez firmu - prostredníka z nedaňového raja.

Nepravá trestnoprávna zodpovednosť

Od roku 2010 platí na Slovensku nepravá trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Doteraz súdy nevydali ani jeden právoplatný rozsudok, ktorý by za nezákonnú činnosť zhabal majetok alebo peniaze podnikateľovi či štatutárovi firmy. Postihnuté nie sú ani firmy. Podľa vedúceho právneho oddelenia spoločnosti M2 Business Jána Marôneka trestná činnosť právnických osôb neexistuje. Trestnú činnosť páchajú konkrétne osoby cez nastrčené firmy.

"Ak napríklad chcete spáchať vraždu tým, že niekoho autom úmyselne zrazíte, tak ako nástroj využijete auto. Ak takúto vraždu dôkladne naplánujete, tak celú akciu môžete zakamuflovať ako zabitie, kde môžete dostať nižší trest. Na páchanie trestného činu poslúži auto. To máme postihovať auto za trestnú činnosť ?"

Podľa J. Marôneka je príkladom zneužívania firiem súčasná veľká kauza s CT prístrojom, ktorá končí v schránkovej firme v daňových rajoch. "Takéto obchodné spoločnosti sú zneužívané, nakoľko v právnom systéme ich domicilu napríklad existuje inštitút akcií na doručiteľa. Teda konečným užívateľom výhod je ten, kto takúto akciu momentálne drží v rukách. No a ten, kto má takéto akcie momentálne v rukách je majiteľom firmy na účet ktorej plynú podozrivé peniaze. Ťažko je potom zistiť kto je skutočný vlastník."

J. Marônek dodáva, že skutočný príjemca sa dá zistiť prostredníctvom tokov peňazí cez banky. Inak povedané, banka vie u koho peniaze končia. Avšak túto informáciu nemusí byť jednoduché získať, najmä ak ide o štát, s ktorým nemáme medzinárodnú zmluvu na výmenu informácií. V poslednom čase však už banky zo Švajčiarska, Lichtenštajnska začali odkrývať skutočných vlastníkov.

J. Marônek si myslí, že môžeme prijať zákon aký chceme, podstatou je však aplikácia v praxi. "Netreba žiadne nové predpisy, postačujú súčasné predpisy v podobe Trestného zákona a poriadku. Otázkou je ich aplikácia v praxi. Na to aby vás súd odsúdil,  musí byť podaná obžaloba, ktorej predchádza obvinenie, ktoré  musí stáť na pevných dôkazoch. Súdy, prokuratúra, polícia, všetci sa len učia riešiť vyššiu majetkovú trestnú činnosť."

Štát nestíha reagovať na nový fenomén ekonomickej kriminality bielych golierov, ktorá brutálne rastie, je veľmi dynamická a sofistikovaná. "Ak doteraz súdy riešili desiatky rokov ekonomickú maximálne na úrovni krádeže a triviálneho podvodu, tak nečakajme, že behom krátkeho času budú vedieť stíhať takéto prípady. Ak má orgán činný v trestnom konaní problém odlíšiť status štatutára od spoločníka, či akcionára, nevie čítať ekonomické výkazy, neovláda účtovníctvo, cudzí jazyk, na základnej úrovni európske právo, tak nemôže riešiť prípady daňových rajov. "

Nový zákon o pravej trestnej zodpovednosti firiem

Firmy so svojimi často zložitými štruktúrami umožňujú ukryť závažné trestné činy za anonymitu spoločnosti. Preto niektorí odborníci považujú za optimálne riešenie zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá má nastúpiť aj v prípade, ak nie je možné identifikovať konkrétneho páchateľa trestného činu spáchaného vo firme alebo v súvislosti s jej činnosťou. Doposiaľ bolo možné sankcionovať právnické osoby formou ochranných opatrení. Nová právna úprava má umožniť ukladať firmám tresty:

  • trest zákazu činnosti,
  • trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie na jeden rok až desať rokov,
  • trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní,
  • trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku,
  • trest zrušenia právnickej osoby,
  • trest prepadnutia majetku,
  • trest prepadnutia veci,
  • peňažný trest až do výšky 1 600 000 eur

Na rokovanie vlády sa dostal nový zákon v auguste. Vláda o ňom prerušila rokovanie. Nevrátila ho však ministerstvu spravodlivosti. Má šancu tento zákon postihovať podvody páchané schránkovými firmami? J. Marônek si myslí, že situáciu zásadne zlepšiť nedokáže ani tento zákon.

Na novom zákone však kladne hodnotí najmä možnosť spoločného konania a ukladania trestov. "To znamená, že ak stíham konkrétnu osobu za podvod na DPH alebo machináciu vo verejnom obstarávaní, tak môžem v konečnom dôsledku cez tento nový zákon rozhodnúť aj o zodpovednosti firmy a napríklad uložiť jej trest zhabania majetku."  

Poctivým firmám J. Marônek odporúča, aby si pri nadväzovaní nových obchodných vzťahov obchodného partnera preverili. Najlepšie je navštíviť sídlo spoločnosti, preveriť si či ide o reálnu, alebo len schránkovú spoločnosť. Môže si prezrieť históriu spoločnosti na www.orsr.sk , kde z úplného výpisu z obchodného registra zistí i personálne zloženie spoločnosti v minulosti. Taktiež odporúča kliknúť na www.registeruz.sk., kde možno nahliadnuť do závierok a finančných výkazov obchodného partnera. Možno tak podľa pohybov a zostatkov v účtovníctve zistiť, či bol v činnosti aktívny. Taktiež je vhodné sledovať zoznam rizikových subjektov na www.financnasprava.sk, aby podnikateľ nemusel ručiť za odvedenie DPH. Ak totiž podvodná firma oklame tú poctivú a tá si svoje peniaze vymáha cez súd, ten jej síce nárok po rokoch prizná, avšak za ten čas v spoločnosti vôbec žiaden majetok neostal, ak tam vôbec od začiatku nejaký bol.

Seriál Vaša eseročka pripravujeme s JUDr. Jánom Marônekom z firmy M2 Business -www.m2b.sk, ktorá od roku 2008 založila, predala či aktuálne spravuje firmy pre viac ako 2 500 klientov.