Vzťahy medzi manažérom a jeho podriadenými sú postavené na dvoch základných kritériách – plnení pracovných úloh a obojsmernej komunikácii. Aby mohli byť dobré, treba, aby si šéf s podriadenými hneď na začiatku vyjasnil, čo od nich očakáva. Ak ide o nového zamestnanca, mali by si po niekoľkých týždňoch sadnúť a vyhodnotiť jeho výsledky, pričom najlepšou formou je povzbudzujúci rozhovor manažéra.
Každý zamestnanec potrebuje mať spätnú väzbu, aby mohol urobiť sebareflexiu – či plní to, čo sa od neho očakáva, a kde sú jeho slabé miesta a rezervy. Prirodzene, že tieto rozhovory by nemali prebiehať v skupine, ale medzi štyrmi očami.
Obojsmerne
Pre zamestnanca je to ideálna príležitosť, aby nadriadeného informoval o prípadných prekážkach, ktoré mu bránia dosahovať lepšie výkony. Môže poukázať na to, že termíny neplní načas preto, lebo je závislý od kolegov z iného oddelenia, ktorí pravidelne meškajú.
Napríklad že finančné analýzy nemôže odovzdávať včas, lebo mu väčšinou chýbajú účtovné uzávierky z učtárne. Za nesplnenie termínu však zodpovedá on.
Hodnotenie jeho výkonov je tak pokrivené a neobjektívne. Ak na to zamestnanec upozorní, nemalo by sa to brať ako ohováranie spolupracovníkov, ale ako asertívny prístup k plneniu pracovných úloh.
Vedúci pracovník by mal u svojho podriadeného posudzovať tri faktory – či má individuálne schopnosti vykonávať zverené úlohy, či je dostatočne motivovaný a či má vytvorené vhodné pracovné podmienky na ich vykonávanie. Jedine vtedy sa ne neho môže spoľahnúť.
Výsledky manažéra sa totiž posudzujú nie podľa toho, čo si sám urobí a vykoná, ale podľa výsledkov pracovníkov, ktorých riadi. Preto je i v jeho záujme, aby jeho podriadení mali čo najlepšie podmienky na prácu. Mnohé podniky práve z tohto dôvodu uplatňujú systémy hodnotiacich pohovorov, ktoré pomáhajú prípadné nedostatky odstrániť.
Bez slov
Pri vzájomnej komunikácii sú dôležité aj neverbálne prejavy, ktoré niekedy dokážu povedať viac ako slová. Napríklad prerušenie očného kontaktu môže signalizovať neúprimnosť. Tieto neverbálne prejavy sú presne zdokumentované a vedecky podložené, no človek ich nemusí ovládať, aby ich vedel podvedome dešifrovať.
Azda každému už sa stalo, že mal z nejakého rozhovoru alebo človeka nepríjemný pocit, ale nevedel prečo. Majú to na svedomí neverbálne prejavy. Nemusí ísť pritom nutne len o negatívne postoje. Potľapkanie pracovníka po ramene môže byť signálom spokojnosti a prejavenej dôvery.
Zamestnanec by si mal uvedomiť, že každý šéf je iný a vyžaduje si trochu odlišný prístup. Ak to však zovšeobecníme, podľa amerických výskumov sú dve základné skupiny manažérov.
Tí prví kladú dôraz na vzťahy na pracovisku a berú väčší ohľad na podriadených. Tí druhí zasa na dosahovanie výsledkov. Buď sú motivovaní k jednému, alebo druhému správaniu.
Ideálne je, ak manažér dosahuje vysoké skóre v oboch dimenziách, no spravidla vždy niektorá prevažuje. Pracovník, ktorý to vie rozpoznať, to má jednoduchšie.
Vie, ktorému šéfovi záleží na tom, aby vzťahy na pracovisku boli dobré, a ktorého omnoho viac zaujímajú splnené normy. Efektívny líder by však mal voliť štýl vedenia aj podľa toho, akú má kontrolu nad situáciou a aký silný má vplyv na podriadených, ako aj podľa náročnosti úloh a vzťahov na pracovisku.
Autor je generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenskej Grafie.
Foto – Profimedia.cz
