Kedysi platilo, že hudobná skupina si musela zohnať peniaze na štúdio, aby svoju tvorbu mohla nahrať. Potom presviedčala hudobných vydavateľov, aby jej tú nahratú produkciu vydali. S hotovým výliskom hudobníci obchádzali rádiá a televízie, aby ich zaradili do programu. Ak sa skupina dostala na obrazovky a do éteru, dozvedelo sa o nej veľa ľudí a tí si potom kupovali platne a cédečká.
Dnes už nič z toho neplatí. Lacné technológie a internet priniesli do popkultúry úplne nové pravidlá.
Skupina Puding pani Elvisovej (PPE) vznikla pred pätnástimi rokmi a všetky tieto zmeny si zažila na vlastnej koži. Kapela má za sebou tri albumy, stovky koncertov a čerstvý titul Koncertná skupina roka v ankete Radio Head Awards.
O tom, ako sa dnes varí pop na Slovensku mimo stredného prúdu, eTRENDU porozprával spevák a klávesista skupiny Peter Ungvölgyi alias Pino.
Je to už desať rokov, čo sa skupina PPE presťahovala z Košíc do Bratislavy. Prečo ste vtedy urobili tento krok a ako sa naplnili vaše očakávania?
V Košiciach sme fungovali päť rokov. Mesto bolo vtedy úplne zaspaté, fungoval tam len jediný klub, kde sa dalo hrať. Podnikali sme výlety na festivaly do Bratislavy a vždy keď sme tu boli, stretli sme rôznych ľudí a dostali nové podnety. Za jeden deň sme v Bratislave pre našu kapelu dokázali urobiť viac ako v Košiciach za pol roka. Začalo nám vŕtať v hlave, či by nebola schodnejšia cesta rovno sa sem presťahovať. Tak sme to urobili. A či sa naplnili očakávania? Myslím, že áno. Máme za sebou tretí album a mám pocit, že sme tu aj šťastní.
Mali ste v skupine niekedy ambíciu živiť sa len hudbou?
To je otázka, na ktorú kvôli akejsi poverčivosti stále odpovedáme, že nie. Ale úprimne povedané, áno. Snom každého hudobníka je živiť sa hudbou a nemusieť riešiť nič iné okrem toho, čo ho najviac baví. Zároveň je ale dobré udržať si odstup a vnímať hudbu ako koníček.
Zdroj: miro3
Čo by bolo potrebné urobiť na to, aby vám hudba vystačila na živobytie?
My riešime veci prirodzeným vývojom. Neplánujeme to tak, že sa chceme živiť hudbou a preto ideme robiť toto a tamto. Určite nemeníme našu hudbu, nesnažíme sa ju robiť viac komerčnou, aby mala väčší úspech a aby nám tak priniesla väčšie zisky. Skôr nás baví to, že aj keď si ideme svojou cestou, tak stále sme na ceste hore, získavame si nových fanúšikov a môžeme hrať koncerty za vyššie honoráre. Momentálne fungujeme zhruba pol na pol, čiže cez deň sme v robote a večer v skúšobni. A aj toto je už celkom dobrý model.
Vzhľadom na príjmy je to tiež pol na pol?
Keďže ja pracujem v neziskovke, kde sa nezarába toľko ako v komerčnom sektore, tak to zhruba platí. Hranie v kapele je však aj trochu sezónna záležitosť. V lete je festivalov viac, na jar a na jeseň sa robia väčšinou klubové turné. A potom sú hluché obdobia, kedy veľa nehráme a vtedy sa to odráža aj na ziskoch.
Zrejme dostávate aj nejaké tantiémy.
Áno, ale to je úplná lotéria. Každý rok čakáme, koľko dostaneme. Deje sa to vždy začiatkom leta. Vtedy možno v miestnych lokáloch stretnúť hudobníkov, ako si tlmeným hlasom navzájom oznamujú sumu, ktorú dostali a či je dôvod objednať ešte jednu rundu.
Snažili ste sa s kapelou preraziť aj mimo Slovenska?
Pôvodný plán bol presunúť sa do Bratislavy, ktorú rýchlo dobyjeme, potom ísť do Prahy, ktorú si tiež podmaníme, vytiahneme na Berlín a tak ďalej, až sa z Východu cez Moskvu vrátime späť do Košíc. Ale vážne: Už sme trochu triezvejší v tom, že nie je ľahké osloviť mimoslovenský trh. Navonok sa môže zdať, že český trh je podobný nášmu a ľudia by nám mohli rozumieť. Ale na tom treba naozaj pracovať. My sme sa práve tento rok rozhodli venovať sa viac dobývaniu Česka. Preto máme menej koncertov na Slovensku a snažíme sa hrať viac v českých kluboch a na festivaloch. Oslovujeme českých promotérov, posielame cédečká do českých rádií. Slovensko je dosť malé, kluby, ktoré tu sú, už máme obehané niekoľkokrát a už sa z toho stáva trochu rutina. Chceli by sme, aby to aj nás viac bavilo.
Zdroj: miro4
Zohráva pri úspechu v Česku úlohu aj štýl hudby, ktorú skupina hrá? Zdá sa, že tam zo Slovenska boduje skôr „pesničkový“ stredný prúd.
My ani na Slovensku nepatríme do mainstreamu a pohybujeme sa skôr na alternatívnej scéne. V Česku sa snažíme rozšíriť naše pôsobenie práve v tejto oblasti. V Česku funguje silná alternatívna scéna s kapelami ako Midi Lidi, WWW či Kazety. Na tejto scéne by sme chceli aj my operovať.
Prednedávnom ste vydali tretí album. Ako vznikal?
Celý proces tvorby od započatia práce na prvej skladbe až po finálne vylisovanie cédečka trvá zhruba dva roky. Nikdy nás nebavilo chodiť do štúdií a prenajímať si ich za hodinovú gážu. Človek je potom v strese, lebo stále myslí na to, že premrháva peniaze a nemôže si dovoliť veľmi improvizovať. Rýchlo sme prišli na to, že dnes si stačí kúpiť počítač, stiahnuť softvér a nahrávať sa dá aj doma. Vždy začíname zbieraním nápadov, ktoré si nahrávame priamo v skúšobni. Pol roka si takto hráme pre radosť a všetko zaznamenávame. Priebežne to počúvame a to, čo nás zaujme, začneme nahrávať naostro. Zariadili sme si naše vlastné skromné štúdio so základným vybavením. Tam to nahráme a veľa času strávime aranžovaním a produkovaním. Takýmto spôsobom vieme za dva roky vydať 40 minút hudby.
Koľko treba investovať do vydania cédečka?
Dnes to už nie je veľká položka. Z tretieho albumu sme vydali náklad tisíc kusov a stálo to okolo dvetisíc eur. Jedno cédečko nás vyšlo na zhruba na 1,90 eura. V tom je zarátaná aj výroba obalu a lisovanie cédečka. Samostatná položka bol mastering. Čo sa týka nákladu, pri každom albume sme sa pohybovali v rozmedzí od tisíc do dvoch tisíc kusov. Z aktuálneho cédečka je už prvý náklad rozobraný a ideme robiť dotlač ďalších päťsto kusov.
Oplatí sa vôbec pre dnešnú mladú generáciu vyrábať cédečká?
Je pravda, že my starneme a naši fanúšikovia mladnú. Vidno to aj na tom, že pre nich už cédečko nie je tak relevantné médium, ako bolo kedysi pre nás. Pre mladých je oveľa prirodzenejšie počúvať hudbu na MP3 prehrávačoch a sťahovať si ju z internetu. CD už funguje skôr ako suvenír alebo darčekový predmet. Pri sťahovaní z webu zaznamenávame oveľa väčšie čísla než pri predaji cédečiek.
Verzia na stiahnutie je spoplatnená?
Áno. Rozmýšľali sme aj nad tým, že by bola zadarmo. Ale tých päť eur sa nám zdá byť skôr symbolická suma. A keďže si všetky náklady znášame sami, tak je to určite minimálny obnos, ktorý môžeme za našu hudbu žiadať.
Zdroj: miro5
Kapely sa dnes viac sústreďujú na živé hranie, ktoré je významnejším zdrojov príjmov, než ustupujúci trh s nosičmi. Platí to aj pre vás?
U nás to platí stopercentne. Väčšinu príjmov máme z koncertov. Minimálne príjmy sú z predaja cédečiek, dokonca z predaja tričiek máme viac. Pri koncertoch sa našťastie neukázalo, že by to ľudí prestalo baviť. Skôr naopak. Nám stále rastie návštevnosť. V tohtoročnej ankete Radio_Head Awards sme získali ocenenie Koncertná skupina roka, čo znamená, že to zrejme ľudí baví.
Koľko koncertov mávate za rok?
Najviac ich bolo v roku 2005, keď sme odohrali 70 vystúpení. Možno to nevyzerá byť veľa, ale niekedy sme na turné hrali doslova každý deň. Bolo to dosť náročné a vtedy sme si povedali, že toho bolo už príliš veľa. Máme v kapele aj speváčku, ktorej sa už veľmi nechce znášať všetky tie naše výlety. Preto si teraz už skôr vyberáme a snažíme sa hrať len toľko koncertov, aby to bolo aj pre nás príjemné.
Kedysi platilo, že mladá skupina sa potrebovala dostať do televízie a rádií, aby prerazila. Do akej miery sú tieto médiá ešte dôležité?
Môžeme byť vďační za silu internetu, vďaka ktorému máme oveľa bližšie k ľuďom, než cez klasické médiá. Takto môžeme s fanúšikmi priamo komunikovať a šíriť novinky o kapele veľmi rýchlo. Čo sa týka rádií – nás hrá len jedno celoštátne rádio a zopár lokálnych. Kedysi naozaj platilo, že sa stačilo objaviť v televízii a okolo kapely bol hneď väčší boom. Aj my sme mali takéto ambície, no v súčasnosti už ani neexistujú relácie a hitparády ako kedysi. Vznikli nejaké hudbné televízie, ale je to skôr minoritná záležitosť. Televíziu sme preto odložili bokom a celkom nám to vyhovuje, pretože by sme nechceli patriť medzi skupiny, ktoré ľudia spoznávajú na ulici.
Napriek tomu natáčate videá. Spĺňajú teda nejakú inú funkciu?
Áno. Videá púšťame na web, a takto sa zrejme dostanú k ešte viacerým ľuďom, ako keby bežali v televízii. Máme konkrétne čísla počtu zhliadnutí a vieme si sami vyhodnotiť, ktorý klip bol ako úspešný. Pre nás aj pre fanúšikov je prirodzenejšie, keď si hudbu a videá posielajú sami a objavujú ich, ako keby to len pasívne konzumovali v televízii. Ponúkali sme videá aj do hudobných staníc, ale odozva bola minimálna.
Dnes sa začína hovoriť o podpore kreatívnych odvetví, do ktorých patrí aj populárna hudba. Ak by vám niekto ponúkol pomoc, prijali by ste ju?
Keby takáto ponuka prišla, zrejme by sme tomu nebránili. Zaujímavý by mohol byť napríklad nejaký komplex pre kreatívnu tvorbu. Ak by existovali spoločné priestory pre kapely a vizuálnych umelcov, tak by vzájomné ovplyvňovanie sa mohlo priniesť zaujímavé výsledky. My sme sa už ale v tomto popkultúrnom biznise naučili chodiť sami, takže zrejme nie sme tí, ktorí pomoc potrebujú. Určite ale existuje veľa mladých kapiel, ktorým by to pomohlo. Je dobré podporovať ľudí, ktorí sa snažia rozbehnúť vlastný kreatívny biznis.
