Ako šmejďácke registre ťahajú peniaze od podnikateľov

Nová firma sa musí registrovať v Obchodnom regsitri . Ide o informačný systém verejnej správy sprístupnený na webe Ministerstva spravodlivosti SR, kde musia firmy zverejniť údaje o sebe a svojej činnosti. Obchodný register vedie okresný súd v sídle krajského súdu, a to pre právnické osoby, ktoré majú svoje sídlo v obvode tohoto krajského súdu.

Pre fyzické osoby je príslušný súd podľa miesta podnikania. Ak podnikateľ, ktorý je fyzická osoba, nemá miesto podnikania, je vedený obchodným registrom príslušného súdu podľa jeho miesta bydliska. Zahraničné osoby sa zapisujú na súde príslušnom podľa umiestnenia podniku alebo jeho organizačnej zložky. Súd, ktorý vedie obchodný register sa označuje ako „registrový súd“. Za zápis do registra sa neplatí, výpis z Obchodného registra je spoplatnený.

Živnostenský register vedie ministerstvo vnútra. Za zápis sa tiež neplatí.

Taktika šmejdov

Za zápis do komerčných obchodných registrov sa platí. Mnohé tieto spoločnosti využívajú na získanie zákazníkov nekalé obchodné praktiky. Vo väčšine prípadov ide o schránkové šmejďácke registre, ktoré na Slovensku fungujú už dlho.

Napriek tomu sa na ich obchodnú taktiku dá stále nachytať veľa podnikateľov a firiem. V liste novú firmu vyzve, aby si splnila registračnú povinnosť. Nejde však o pravý Obchodný vestník, kde sa za zverejnenie údajov neplatí. To sa len súkromné firmy snažia od vás vylákať peniaze. Názvy firiem (napríklad Register obchodu a živnosti, Register obchodu Slovenskej republiky, Register firiem SR, Register obchodných spoločností) sa podobajú na názvy oficiálnych štátnych inštitúcií.

„Tieto komerčné registre vedú súkromné spoločnosti. Nemajú nič spoločné s oficiálnymi registrami Slovenskej republiky,“ hovorí Daniel Lambert zo Súkromnej Informačnej Agentúry, ktorá radí podnikateľom.

Podnikateľ, ktorý na ponuku reaguje, musí za zverejnenie informácií o firme v komerčnom registri zaplatiť nemalé peniaze. Efekt je často takmer nulový. Verejnosť, spotrebitelia či obchodní partneri sa o firme nedozvedia.

Európske registre

Vyšším levelom sú firmy, ktoré sa tvária ako zahraničné. Dotazník príde v cudzom jazyku, písmo malé. Tak podnikateľovi unikne, že za zápis do registra treba zaplatiť veľkú sumu.

Súkromnú informačnú agentúru napríklad takto oslovila firma European Business Number. Pod dotazníkom zmluvy v anglickom jazyku bolo napísané malými písmenkami, že jeho vyplnenie zaväzuje toho, kto ho podpísal k záväznej objednávke. A za to musí podnikateľ zaplatiť 677 eur.

Novým trendom v "biznise" s komerčnými registrami podľa D. Lamberta je to, že firma ktorá prevádzkuje tento "pseudoinformačný" systém zaradí firmu do registra automaticky, keď ju nájde niekde na internete. V registri však uvedie neúplné informácie. Za ich doplnenie si ale od podnikateľa vyúčtuje vysoký poplatok.

List vyvoláva dojem , že pochádza od inštitúcie v Európskej únii. Prevádzkovateľ požaduje od firmy, aby aktualizovala informácie o firme. Na potvrdenie informácií a spätné odoslanie vyplnenej objednávky v obálke má podnikateľ niekoľkotýždňovú lehotu. Zápis v registri a aj aktualizácia údajov je zadarmo, zverejnenie firemných informácií v registri je však už platená reklama. Obe služby, zápis do registra a reklamu firmy, však možno objednať len naraz.

Problémom zmlúv s takýmito spoločnosťami je to, že sa uzatvárajú na niekoľko rokov a po tomto období sa automaticky predlžujú. Ta takúto službu podnikateľ ročne zaplatí stovky eur.

Účinná obrana

Najlepšou ochranou pred takýmito praktikami je na ponuky komerčných registrov nereagovať.

Európske spotrebiteľské centrum v SR sa stretáva s otázkami podnikateľov, ktorí sa dali nachytať na komerčný register.

„Európske spotrebiteľské centrum v SR sprostredkuje mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov slovenských spotrebiteľov voči európskym obchodníkom. Šmejdovské firmy sa z povahy svojej činnosti zameriavajú na podnikateľov, čiže ide o zmluvný vzťah medzi podnikateľmi,“ hovorí právnik centra Pavel Pavlovkin. Odporúča preto podnikateľom, aby ďalší postup konzultovali s advokátom.

Podnikateľom a firmám nemôže pomôcť ani Slovenská obchodná inšpekcia. „Je zrejmé, že ide o vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi - prevádzkovateľom konkrétneho registra a podnikateľským subjektom, ktorému je zásielka adresovaná. Slovenská obchodná inšpekcia nie je oprávnená takéto prípady riešiť,“ informovala Petra Blehová zo Slovenskej obchodnej inšpekcie.

SOI-ka odporúča podnikateľom a firmám, aby sa obrátili na orgány činné v trestnom konaní, podľa sídla prevádzkovateľa registra.