Do histórie sociálnych médií sa zapíše dnes už vtipne vnímaná diskusia na twitteri ešte z roku 2017, ktorá bola predzvesťou budúcnosti. Vtedy pravdepodobne ešte ani E. Musk vážne nezvažoval túto akvizíciu hodnú 20 percent majetku momentálne najbohatšieho človeka na svete.

Táto akvizícia svojou veľkosťou voči existujúcim a dlhodobo etablovaným trendom v príjmovej štruktúre Twitteru napĺňa skôr filozofický ako ekonomicky rozmer. Neexistuje žiadna očividná cesta, ktorou by dokázal z platformy vytlačiť viac pravidelne sa opakujúcich príjmov v krátkej dobe. Náklady na manažovanie dlhu použitého na financovanie transakcie môžu dosiahnuť až jednu miliardu dolárov, čo je veľká suma aj pre najbohatšieho človeka sveta. Svoj úver získal totiž zábezpekou vlastného podielu na akciách jeho najznámejšej firmy Tesla.

Navyše kľúčovým cieľom jeho vstupnej filozofie ochrany slobody slova si svoje príjmy môže v úvode iba znížiť. Moderovanie diskusie môže byť veľkou mierou riadené aj naľavo orientovaným zákazníkom, ktorého cielia momentálne majoritní reklamní zadávatelia.

Prevzatie Twitteru pod rúškom slobody slova

Hostile takeover, inak povedané nepriateľské prevzatie firmy, je situácia, kde manažment spoločnosti nemá v úmysle firmu kupcovi predať. Existujú dva základné spôsoby, ako sa dá táto situáciu z pohľadu investora riešiť.

Dať prémiovú ponuku manažmentu spoločnosti, ktorá vytvorí silný tlak na manažment od akcionárov túžiacich po realizácii ziskov. Druhou možnosťou je cieliť priamo akcionárov a ponúknuť im priame odkúpenie akcií prostredníctvom verejnej výzvy.

Musk v prípade Twitteru použil kombináciu oboch taktík s odstupom jedného týždňa a spustil tak enormný tlak na manažment, ktorý v konečnom dôsledku nemal manévrovací priestor na odmietnutie ponuky, voči ktorej boli dokonca pripravení znehodnotiť vlastnícku štruktúru firmy.

V polovici apríla E. Musk ponúkol prémiovú cenu 54,20 dolára za akciu, tzv. „medvedie objatie“ v slovníku nepriateľských prevzatí. Je to sarkastické pomenovanie ponuky na odkúpenia akcií manažmentu, kedy má výška odmeny za odkúpenie vytvoriť tlak akcionárov na realizáciu transakcie a zároveň dostatočnú finančnú motiváciu manažmentu na realizovanie ziskov ich podielov.

TWTR Chart by TradingView

Očakávanie Elona Muska bolo, že ponuka bude dostatočne silná, aby ju manažmente Twitteru okamžite prijal, alebo bol donútený preložiť tento návrh na schválenie akcionárom.

Manažment však neurobil ani jeden z týchto krokov. 30-percentná prémiová ponuka nad aktuálnou trhovou hodnotou bola pritom vzhľadom k dlhodobo slabým finančným výsledkom Twitteru viac ako seriózna.

Predaj Twitteru zároveň predstavuje historicky tretiu najväčšiu technologickú akvizíciu, za januárovou 68 miliardovou akvizíciou herného giganta Activision Blizzard Microsoftom a akvizíciou lídra v dátových úložiskách EMC spoločnosťou Dell v roku 2015.

Prekvapivo vzhľadom k zodpovednosti voči akcionárom v obdobných prípadoch začal  manažment pracovať na defenzívnych krokoch, ako zamedziť možnosti realizácie odkúpenia akcií.

Firma bola v prvých dňoch ochotná obetovať svoju hodnotu za každú cenu. Prišli s novým plánom prijatia špeciálnych práv pre akcionárov, ktorý by po prijatí znamenal, že ktokoľvek, keď kúpi viac ako 15 percent firmy, spustí automaticky uvoľnenie práv akcionárom na získanie emisie opcií v pomere k ich aktuálnemu vlastníctvu firmy za diskontnú cenu, čím by efektívne komplikoval E. Muskovi získať kontrolu nad firmou.

V tej dobe vlastnil niečo mierne pod 10 percentami akcií spoločnosti Twitter. Týmto spôsobom by sa Muskova investícia znehodnocovala priamo úmerne jeho veľkosti investície.

Stále to neznamená, že sa mu týmto spôsobom nemôže podariť prevziať firmu. Výrazne by to však transakciu predražilo a firma Twitter mala stále možnosť následne prijať ďalší obdobný plán, ktorý by opäť podmienky transakcie zmenil. Týmto spôsobom tak manažment komplikoval ekonomickú kalkuláciu na zabezpečenie tejto transakcie s akceptovateľným rizikom.

Je niekoľko spôsobov na kontru voči takému kroku. Odpor akcionárov vo forme rezolúcie zamedzujúcej takýto krok znehodnotenia vlastníckeho podielu nových investorov alebo tlačiť na transakciu rovnakým spôsobom s prijatím možných rizík znehodnotenia akvizície. Musk si vybral druhú možnosť, pričom tú prvú mal naďalej v zálohe.

Pár dní po pôvodnej ponuke manažmentu tak informoval o využití verejnej výzvy pre akcionárov na priame odkúpenie ich podielov akcií. Technicky to však nebola úplná pravda, keďže v jeho dokumentoch predložených Komisii pre burzy a cenné papiere (SEC) sa uvádza iba „zvažovanie“ idey na verejnú výzvu pre existujúcich akcionárov.

V praxi tak namiesto opakovaného naliehania na manažment pohrozil priamou ponukou akcionárom 54,20 dolárov za akciu Twitteru. Dal tak najavo manažmentu, že nepotrebuje ich súhlas na dosiahnutie cieľa. Týmto spôsobom by pomaly, ale s vysokou pravdepodobnosťou dokázal získať časom kontrolu. Vytvoril by tak tlak cez ponúkanú prémiovú cenu a postupne by skupoval čiastkové podiely. V preklade tak postavil manažment pred hotovú vec: predajte mi firmu alebo jej hodnota padne po odmietnutí ponuky a pomocou tisícok pomalých rezov si firmu kúpim za ešte nižšiu cenu.

K atmosfére nahrávajúcej predaju prispeli viacerí verejní predstavitelia, investori a podnikatelia, ktorí začali zdôrazňovať možné právne dôsledky v zmysle zodpovednosti manažmentu informovať a predložiť Muskovu ponuku na zváženie akcionárom.

Táto PR nočná mora v zmysle držania akcionárov rukojemníkmi svojich negatívnych sympatií ku kupcovi v konečnom dôsledku mohla byť kľúčový moment pokrovej hry. Manažment by musel vedieť pred akcionármi a regulačnými orgánmi obhájiť, akým spôsobom dokážu kompenzovať hodnotu firmy na Muskom ponúkaných 45 miliárd dolárov ako obhajobu odmietnutia prezentovania tejto ponuky akcionárom.

Manažment bol aj v samotnom rozpore so svojim zakladateľom, ktorý v noci po ohlásení transakcie nepriamo požehnal Muskovi k jeho novej firme a vyjadril dôveru v jeho schopnosť rozvíjať firmu v súlade s jeho filozofiou v súčasnom stave vývoja sociálnych médií.

Kombinácia prémiovej ponuky, náznak pripravenosti na obídenie manažmentu v ponuke akcionárom, tlak verejnej mienky a zodpovednosti voči akcionárom napokon viedli k výhre E. Muska v takzvanom nepriateľskom prevzatí a manažment sa podvolil k prijatiu pôvodnej ponuky. V tomto type prevzatí nie je dôležité vyhrať prvú bitku, niekedy stačí vytvárať tlak z rôznych strán v správnom čas na zasiatie dostatočného rozkolu manažmentu a akcionárov čeliac konzekvenciám odmietnutia.

K úspechu mu mohla dopomôcť aj súčasná situácia na kapitálových trhoch, kedy technologický sektor a celková ekonomika očakáva vstup do klesajúceho trendu. Vojna, problémy s dodávateľskými reťazcami, vysoká inflácia, chaos na trhu energií, výpredaj dlhopisov a nárast úrokových sadzieb nedávali existujúcim investorom šancu na 30-percentné zhodnotenie investície v dohľadnom období. Od uvedenia Twitteru na verejný trh v septembri 2013 sa jeho akcie pred zverejnením Muskovej akvizičnej ponuky obchodovali pod zatváracou cenou prvého dňa obchodovania.

Aké produktové zmeny avizoval Musk ako kľúčové z pohľadu užívateľa

Musk po dokončení akvizície plánuje sústrediť pozornosť na zmenu algoritmov zobrazovania obsahu, elimináciu „scam bots“ ktoré skresľujú počty followerov a vykonávajú inú aktivitu v neprospech ostatných užívateľov, zavedenie funkcie editovania príspevkov po ich publikovaní, striktné dodržiavanie rešpektovania slobody slova v medziach zákona a jednoduchší a transparentnejší prístup k verifikácii reálneho užívateľa.

Najsledovanejšou oblasťou bude pravdepodobne implementácia zmien moderovania obsahu. Inými slovami povedané, zmena prístupu k zmazávaniu správ od užívateľov Twitteru, permanentnému blokovanie užívateľov a k transparentnému šíreniu názorov. Nový majiteľ preferuje časovo obmedzené zákazy publikovania na platforme s dobou exspirácie.  Zároveň zdôraznil, že to musí byť v súlade so zákonmi krajín, kde je služba poskytovaná.

Čo znamená snaha o prechod na otvorený zdrojový kód

V praxi by to malo znamenať možnosť nahliadnuť do kuchyne Twitteru a vidieť parametre a váhovanie faktorov determinujúcich, čo sa zobrazuje užívateľovi, aký obsah je dávaný do popredia a naopak, aký obsah platforma z akýchkoľvek dôvodov potláča.

Je to kľúčová oblasť, ktorej sa ostatné sociálne siete snažia dlhodobo vyhnúť alebo minimálne zahmlievať. E. Musk sa vyjadril počas aprílového interview pre TED konferencie, že hlavným cieľom je ubezpečenie užívateľov, že nedochádza k manipulácii mimo medze zákona, či už automatizovanými algoritmami alebo manuálnym zásahom.

Odstránenie manuálnych zásahov voči jednotlivcom a transparentnejšie manuálne odstraňovanie obsahu je relatívne ľahko implementovateľné. Ale odhaliť v spleti vzájomne sa učiacich a neustále sa meniacich komplexných algoritmoch politický alebo inak citlivý zásah nemusí byť jednoducho čitateľné a ani adresovateľné.

Pod podmienkou anonymity sa pre Wired vyjadril aj člen technického teamu z Twitteru: „Rozhodnutia sú výsledkom mnohých a rozličných algoritmov vykonávajúcich komplexný tanec na povrchu hordy dát a ľudských interakcií. Výsledky sú na mieru šité každému užívateľovi na základe ich správania a informácii o ňom. Neexistuje žiadny hlavný algoritmus pre Twitter”.

Bez existencie dát, nad ktorými algoritmy robia rozhodnutia, bude ťažké robiť závery. Pre poznanie „pravdy“ by bolo nevyhnutné mať dáta, algoritmus a ich model komunikácie. Ľudia túžiaci po dôkaze o zaujatosti twitterových algoritmov voči určitým skupinám ľudí a názorov sa nemusia dočkať.

A aj v prípade úspechu v zmysle nastavenia nových pravidiel, finálne rozhodnutia v sporných momentoch na dennej báze robia rádoví zamestnanci Twitteru, nie manažment a vlastník. V každom systéme, za ktorým sú ľudia, sa nájde dostatok šedých zón. Kultúru firmy sa nedá zmeniť zo dňa na deň a o to ťažšie, ak riadite popritom Teslu, Space X a The Borring Company. Nikto si totiž nepraje Twitter plný spamu a obsahu za hranicou legality.

V protiklade k očividným názorom manažmentu a časti verejnosti však dôveru v túto úlohu získal E. Musk priamo od zakladateľa Twittru, Jacka Dorseyho.

Či už má človek E. Muska v obľube, alebo spochybňuje jeho cestu k štyrom multibilionovým firmám, musí uznať že je jeden z dvoch. Má dosť peňazí, aby si mohol dovoliť myslieť a vysloviť nahlas, čo chce. To je najväčším nebezpečenstvom pre jeho „odporcov”. Čo rovnako platí aj o Markovi Zuckerbergovi, ktorý ma dodnes možnosť veta nad takmer všetkými rozhodnutiami spoločnosti Meta a ich vlajkových lodi Facebooku, Instagram a WhatsApp. Musk si ale na rozdiel od všetkých ostatných sociálnych platforiem vybral tú, kde sa tvorí kľúčový politický, ekonomický a kultúrny diskurz. Ten má oddnes cenu 44 miliárd.